Heidevolk – Uit Oude Grond

Na najnovšom albume týchto holandských folk metalistov sa nachádza 11 skladieb a všetky sú naspievané v ich rodnej reči. Spočiatku som si myslel, že kameňom úrazu bude fakt, že je celý album v holandčine. Mýlil som sa a zjavne som zabudol na folk metalových kolegov z Fínska, v ktorých tvorbe sa tiež vyskytuje dosť veľa piesní naspievaných v rodnej reči a na kvalite im to rozhodne neuberá, práve naopak. Podčiarknuté a zvýraznené: ak ste to náhodou ešte nevedeli, aj po holandsky sa dá spievať vo vynikajúcom rytme a piesne vás chytia na prvé počutie.

Posledná veta platí úplne doslovne. Málokedy sa mi stane že ma piesne chytia hneď na úplne prvé počutie. Tu majú Heidevolk jedno veľké plus, aj keď sa to týka len prvej polovice albumu. Štýl hudby Heidevolk je ťažko priraditeľný k iným kapelám, ktoré hrajú folk metal. Heidevolk nie je taký tvrdý Ensiferum, aj keď miestami sa vyskytnú aj hutné blackové gitary a zriedkavejšie aj zbesilejší spev (Ostara). Heidevolk nie je ani taký melodický a veselý ako Korpiklaani, aj keď k ním má bližšie ako k Ensiferum. Heidevolk nie je tak prešpikovaný folkovými prvkami ako švajčiarski Eluveitie. Charakterizoval by som to ako niečo medzi Korpiklaani a Eluveitie aj, keď sa na ňom nevyskytuje toľko klasických folkových nástrojov. To, čo je na Heidevolku folkové je skôr podanie spevu, ktorý je vo veršovanej podobe. Samozrejme však, že v rýchlejšom tempe a s poriadne zachrípnutými hlasivkami. Holanďania dokázali vytvoriť prekvapivo dobrý folkový zvuk aj pomocou klasických nástrojov – bicích, gitár a basy, pretože píšťalky a podobné tradičné folkové nástroje sa na Oit Oude Grond nenachádzajú. Inštrumentálne skladby sú vo väčšine podané možno pomalšie ako sme v tomto zvyknutí, ale je naozaj zaujímavé počúvať ako sa dá tento nie celkom tradičný žáner tvoriť aj s čisto len tradičnými nástrojmi. Spomínal som tiež, že album nie je taký veselý, ako bývajú albumy od Korpiklaani. Ak však na albume je nejaká skladba, pri ktorej sa začnete pohupávať v rytme, je to určite prvá Nehalennia. Slohy si asi vďaka krkolomnému jazyku spievať nebudete, ale refrén je naozaj chytľavý a nenáročný. Náznaky stať sa členom skupiny Heidevolk, (vykrikovaním akoby holandských slov) neobišli ani mňa. Pri skladbe Nehalennia je zaujímavé, že má viac ako päť minút, no nudiť vás určite nebude. Je to spôsobené aj tým, že spevák aj muzikanti po štyroch minútach úplne zmenia rytmus, na pár sekúnd sa premenia na veršujúcu svokru, ale aj to im ide veľmi dobre. Podobný popis platí aj pre druhú skladbu s názvom Ostara. V nej, ako som už načrtol sa chalani na pár sekúnd za gitarami kvalitne vybúrili, keď nasadili priam zbesilé tempo. Len čo sa ale na scénu vracia vokalista s melodickým spevom, tieto šelmy za gitarami krotnú a pridávajú sa k nemu v zborových spevoch.  Ak mi v úvode albumu niečo chýbalo, bolo to to, čo prišlo v skladbe Vlammenzee. Spevákovi sa predsa len gitaristov a bubeníka skrotiť nepodarilo, čo ale vôbec nie je na škodu. Obávam sa ale, že niektorým možno bude vadiť nemeniace sa tempo spevu. Na väčšine albumu to, ale zachraňuje chytľavý text a výborne zvládnutá inštrumentálna zložka. Po oddychovej, tak trochu hymnickej Een Geldersch Lied pokračuje album v zabehnutom tempe, ktoré je príznačné síce melodickým, ale miestami až hymnickýmspevom, väčšinou nenápadnými bicími a gitarami, ktoré umne striedajú tempo zo speedového na tvrdšie, potom blackové a naopak. Ani pri jednej variácii však gitarám nechýba folkový nádych. Nezanedbateľným prvkom sú aj vynikajúce refrény. Tie sú kľúčom úspechu celého albumu, pretože refrén takmer každej jednej piesni je niečím chytľavý aj napriek už niekoľkokrát spomenutej holandčine. Na trampskú výpravu sa vyberiete v skladbe Alvermans Wraak. To, čo inak na celkom albume nie je a čím sa Heidevolk líšia od iných folkových kapiel sa v tejto skladbe vyskytne aspoň v jej úvode – poriadna folkovosť Eluveitie a veselosť Korpiklaani. Aby som nezabudol, jedná sa o čisto inštrumentálnu skladbu, v ktorej nechýbajú napríklad ani husle a gitary. Tie však dostali nádych akoby sa ich zmocnil premelodičtený Tobias Sammet.
Zvyšok albumu sa nesie v pomalšom tempe, miestami sa opäť objavuje hymnický vokál, ale väčšinou je už rytmus uspávajúci. K podobnému tempu z prvej polovice albumu sa snaží prinavrátiť len úplne posledná skladba Beest Bij Nacht.

Žáner: folk metal
Krajina pôvodu: Holandsko
Vydavateľstvo: Napalm Records, 2010
Web: www.heidevolk.com

Zostava:
Joris Boghtdrincker – vokály
Mark Splintervuyscht – vokály
Reamon Bomenbreker – gitara
Sebas Bloeddrost – gitara
Rowan Roodbaert – basová gitara
Joost den Vellenknotscher – bicie
Irma Vos – husle

Diskografia:
De Strijdlust is Geboren – 2005
Walhalla Wacht – 2008
Uit Oude Grond – 2010

Tracklist:
Nehalennia (5:19)
Ostara (4:39)
Vlammenzee (3:57)
Een Geldersch Lied (4:09)
Dondergod (4:04)
Reuzenmacht (5:19)
Alvermans Wraak (5:13)
Karel Van Egmond, Hertog Van Gelre (5:16)
Levenslot (4:26)
Deemstering (3:14)
Beest By Nacht (4:48)

Definitíva:
Tento album určite zaujme nejedného fanúšika folk metalu.
Prvá polovica je rýchlejšia ako zvyšok albumu.
Obavy z toho, že je celý album naspievaný
v holandčine sú úplne zbytočné,
skladby sú už na prvé počutie chytľavé.
Ak hľadáte niečo rytmické, kde sa to nepreháňa
s folkovými prvkami a z času na čas
sa tempo aj pritvrdí, tak by ste
nový Heidevolk mali určite skúsiť.

Autor: Fiju

Hodnotenie autora: 7 / 10

1 – absolútny prepadák, 2 – otrasné, 3 – slabé, ale stojí za povšimnutie, 4 – priemer s nedostatkami, 5 – priemer s ambíciami, 6 – dobré, 7 – veľmi dobré, ostane dlho v pamäti, 8 – výborné, 9 – strhujúce, nezabudnuteľné dielo, 10 – genialita, pravá Valhalla

Odporúčané články