FEKAL PARTY 2010

Konečne! Po troch rokoch „občumovania“ krásnych, tematických fekal plagátov, či už na Brutal Assaulte alebo na internete, som sa tam ako milovník tejto svojskej hudby dostala aj ja. Pôvodne sme na túto akciu chceli ísť ako väčšia partia, ale keďže festivalové leto bolo veľmi bohaté, nakoniec sme sa na party dostali len dvaja. Zvolili sme asi najpohodlnejšiu cestu vlakom a aby sa nepovedalo tak pekne krásne lôžkovým vozňom. Keďže akcia začínala už v sobotu na obed, neostávalo nám nič iné iba sa zbaliť a pobrať už v piatok večer. Cesta bola úžasná, užili sme si ju totálne naplno. Postieľky sme vyobracali na všetky strany, popili sme a podaktorí (na seba samú prstom ukazovať hádam nebudem) trošku „obgrckali“ aj nejakú tú slovenskú staničku…
Po príchode do Prahy sme sa ocitli trošku v inom svete a výlet sa začal javiť ako úžasná dovolenka. S malými opičkami na pleciach sme sa vybrali hľadať „emergency pack“ čo znamená, kávička a cigaretka. Ďalej nasledovala zaťažkávajúca skúška  a to prechádzka Prahou. Je dosť možné, že naše orientačné zmysly neboli až tak pripravené na ruch takéhoto mestečka, ale tak Orloj sme našli a dokonca aj nejaký ten Karlov most. Čiže sme sa mohli v pokoji pobrať k cieľu našej cesty, čiže na Fekal Party. Po „dlhej“ ceste metrom, z ktorého som nechcela vystúpiť, sme prestúpil na autobus a boli sme tam. V Modrej opici (naše opice boli skôr citrusové ako modré). Musím sa priznať, vôbec som nevedela, čo mám čakať. Či tlačenice na lístky, alebo obrovskú letiskovú halu na ktorej nestretnete ani nohu… V skutočnosti bol areál veľmi milý, skôr malý ako veľký, povedala by som, že na Fekal Party stvorený. Trošku ma zarazilo, že v areáli boli iba tri Toi-Toi ky.. Ale my šikovnejší sme zistili, že „vysrať“ sa dá kľudne aj v krčme, kde mala byť nočná scéna… Ale tak tri záchody na Fekal Party… aj priveľa!

Stillborn: Taktiež aj u mňa bolo 12. pokračovanie Fekal Party za mojej prvej účasti. Po príchode do areálu Modrej opice som nevedel čo si mám myslieť. Trošku väčší dvor posypaný väččšími kamienkami. Po čase som sa tam udomácnil a myslím, že priestor je plne vyhovujúci takejto akcii. V areáli Modrej opice sa podľa mňa zišlo 300 až 400 fekalistov. Dúfam, že som neprestrelil. Nebolo to ani veľa, ani málo. Pod pódiom sa dalo vyšantiť, na pivo sa nečakalo, taktiež sa nezdalo, že by divákov bolo až príliš málo, proste tak akurát. 

Moje prvé kroky (behy) viedli samozrejme ku nádherným stánkom s nádhernými DVDčkami, CDčkami a hlavne tričkami. Bola som trošku prekvapená, že v každom stánku ma poznajú z Brutal Assaultu ale nechala som to tak. Vlastne asi sa nemám ani prečo čudovať, lebo na Brutal Assaulte som celé dni nosila tangá na hlave a takú tváričku si proste zapamätať musíš!  No nič stánky aspoň na dve kapelky odbavené, ide sa na ochutnávku pív. Gambrinus síce nemusím, ale keď už iné nedajú, tak pár párov vypijem aj ja. Po ochutnávke, s novým Fekal tričkom, ktoré som konečne nemala len preto, že sa mi páčil obrázok (Fekal party 9), sme sa pobrali na prvú kapelku a tou pre nás boli G.O.R.E.. Táto kapelka je viac menej kapelou môjho ranného detstva, čiže som sa na ňu veľmi tešila. Na konci som sa veľmi zľakla, pretože nezaznela moja kultovka, teda cover od La Bouche – Wanna Be My Lover. Samozrejme, poznám sa dosť dobre, stála a hučala, by som tam do vtedy kým by ju konečne nedali, ale chlapci zjavne dokážu čítať moje myšlienky. Bola som trochu sklamaná lebo išli na playback a to sa na koncertoch nerobí! Po odohratí som famóznych Čechov prenasledovala až do Modrej opice, kde som stoj čo stoj chcela dostať trsátko, alebo aspoň paličku. Žiaľ nezdarilo sa to, preto som si svoju ujmu na zdraví musela kompenzovať ďalšou kapelkou.

Stillborn: Ja začnem akciu hodnotiť až od tohto momentu. Ešte pred českou partičkou G.O.R.E. sme na pódiu vzhliadli aj Agressive Tyrants, ktorí azda najviac zaujali figurínou smrtky s obrovským penisom. Počas setu Deoag sme degustovali pivko a zháňali tričká. Na rad prišli teda G.O.R.E. Z môjho pohľadu nebolo ich vystúpenie najhoršie, dokonca odznela aj jedna úplne nová skladba. Keď spomínala kolegyňa playback, tak ja som mal pocit, že nie vždy ide kapela stopercentne naživo aj pri jednej skoršej skladbe a to ma dosť sklamalo. Pri zakončení setu coverom Wanna Be My Lover sa podmaz pochopiť ešte dá, ale keď spevák Jožin miestami ani nespieval a jeho hlas šiel popri tom z reprákov, tak dojmy, z inak vcelku zaujímavého vystúpenia boli naozaj veľmi, ale veľmi rozpačité.

Nasledujúcou bola naša zvolenská, grindová pýcha a to IDIOTS PARADE. S dievčinou na čele na zmenu atmosféry nikdy nič neskazíte. Petronela, ako som po ich vystúpení zistila, moja dlhoročná suseda bola úžasná povedzme, že kvetinka medzi tŕňmi grindu. Trošku ma mrzí, že zoskupenie bolo zjavne unavené po predchádzajúcom koncerte a skladba naviac zjavne ani náhodou nehrozila, ale tak veď sme na Fekal Party… Kapelu hodnotím pozitívne, aj keď zjavne sociálna percepcia pôsobí, pozerala som sa na nich skôr ako na Slovákov, ako na Zvolenčanov, proste na našich. Myslím si že je dosť náročné a zároveň úžasné, keď takéto žieňa musí zo seba vydať taký hlas. Zoberte si takého 150 kilového chlapa a takéto nežné pohlavie..no rozdiel v sile tam zaiste bude.

Stillborn: Na zvolenčanov Idiots Parade som sa naozaj tešil. Jedným veľkým paradoxom je, že som ich na Fekal Party videl prvýkrát. Paradoxom preto, lebo pochádzame z jedného mesta. Samotné vystúpenie sa mi naozaj páčilo, no ani idots Parade sa žiaľ nevyhli viacerým prešlapom. Niektoré skladby im naozaj nevyšli podľa predstáv a miestami som mal pocit, že niektorí členovia kapely toto vystúpenie neprežijú. Nuž, liberecký koncert, ktorý odohrali deň pred Fekal party zanechal na nich stopy, aj keď skôr ako koncert to bola asi preflámovaná noc. Na jednej strane mi to príde dosť neprofesionálne, no na strane druhej, veď každý z nás je len človek a nie vždy všetko vyjde podľa predstáv.  Aj napriek chybičkám krásy kapela nasypala do divákov svoju porciu extrémnej hudby. Niektorým malým zaváhaniam sa nevyhla ani speváčka Peťa, ale aj napriek tomu určite nesklamala. Jej hlas pôsobil ako paľba z gulometu a diváci si užívali nielen vypätý vokál, ale aj pôvabný pohľad. Peťi by nezaškodila možno odvážnejšia komunikácia s publikom, ale vzhľadom na spomenuté fakty sa to dá pochopiť. Idiots Parade nepredviedli nijak oslnivý výkon, ale z ich setu som mal oveľa hrejivejší pocit ako z rozpačitého polo-playbackového setu G.O.R.E. a to nepíšem kvôli tomu, že sme z jedného mesta. Jednoducho, vedeli, že to „prepískli“, na nič sa nehrali a to si ja cením na kapele najviac. Talianov Ultimo Mondo Cannibale a poliakov Neuropathia sme nesledovali.

Ďalšie kapely sme prežili viac-menej v blízkej krčme, aby sme boli dostatočne zotavení na večernú show. Viete, keď naháňate bubenícke paličky po polke areálu a potom stretnete „Idiotov“…no nedaj si hrušku. Po tom, ako sme si odpili svoje sme sa pobrali na GRIDE. Žiaľ GRIDE sa zjavne nedostavili, alebo ich set prehodili. Kto mi povie ako sa volala kapela, ktorá hrala namiesto nich tak bude mať u mňa jeden hnedý bod. Minimálne. Ale mám od nich paličku, tak aj to stačí.

Stillborn: Veru, kapelu Gride buď presunuli na čas po tejto kapele, alebo neprišla vôbec. Nevedno prečo. Ale mám aspoň hnedý bodík. Minimálne. Čas Gride patril inej kapele, nemcom Murcupulent. Trio hudobníkov poriadne rozprúdilo neveľký dav a spevákov murmur sa miestami podobal na legendárneho Chrisa Barnesa. Naozaj jedno z najlepších vystúpení na tohtoročnej Fekal Party. Gride hralia si zjavne po nich, ale ruku do ohňa by som zato nedal. Pred hviezdami večera sa predstavili ešte švajčiari Mumakil. Ich grind mi prišiel dosť tuctový a tak sme zvolili doplnenie chmelových zásob pred Extreme Noise Terror.

Vytešená z dalšieho Gride trička s paličkou v jednej ruke a s Anežkou (party/fest/koncert kačička) v druhej, som či som chcela alebo nie, musela dať ďalšie pivo. Potom pokračovala psychycká príprava na Extreme Noise Terror. Po odratí všetkých častí tela, hlavne tých panvových, pri státí pod pódiom sme sa konečne dočkali. Smutné bolo, že jeden so spevákov Dean Jones bol v nemocnici, tak všetok rev ostal na pleciach Phila Vanea. Po koncerte vytúžená palička od „drummera“ priamo zo zákulisia bola viac ako zaslúžená.

Stillborn: Ako spomína kolegyňa, žiaľ Extreme Noise Terror prišli iba s Philom, ktorý spieval niektoré Deanove party, niektoré spieval zas gitarista Ollie Jones. Natlačený úplne pod pódiom sme to našťastie prežili. Dav prežíval energické vystúpenie naplno. Prakticky hneď  od úvodu sa skákalo z pódia hlava – nehlava, chlapi aj baby. Bolo vidieť, že grindocreová legenda je na scéne už 25 rokov. Priznám sa, že ich tvorbu pozorne nepoznám, ale podľa slov viacerých spravila kapela prirez svojou bohatou kariérou. Do vystúpenia dali všetko a opäť sa iba potvrdzujú moje slová aj z brutalovského reportu. Legendy žánru idú na koncertoch na 110 percent. Agátočka má paličku od Zaca a myslím, že všetci ostatní vynikajúci zážitok. Neúčasť Deana Jonesa mrzí, ale takýmto veciam sa zabrániť nedá. Aj po vystúpení bola kapela ústretová a ochotne sa porozprávala a pofotila  s fanúšikmi.

Po spočítaní všetkým úspor čo nám ostali, po spočítaní všetkých tričiek čo sa mne pokúpili, po spočítaní všetkých pív a cigariet, sme došli k záveru že času a peňazí je už viac ako málo. Keď už ja rozpočítavam na festivale peniaze, a delím sa s cigaretou, je to na zlej ceste. A tak nám nezostávalo nič iné, iba nazrieť kúsok na nočnú scénu a ísť na vlak. Ale keďže moč je sviňa, musela som ísť ešte dnu obzrieť luxusné toalety. Kým som sa tam doslova, že predrala, našla som prepchaté ženské toalety, zvolila som moju obľúbenú stratégiu uloženia moču do pánskych toaliet. Kým som sa prebrodila späť, bol pravý čas pobrať sa na vlak.

Stillborn: Veru nočná scéna v priestoroch Modrej opice nebol asi najlepší nápad. Každý, kto sa neponáhľal na spoje bol zvedavý na ďalšie tri kapely. Ako prvá vystúpila Epicardiectomy, ktorá mi z tej trošky prišla dosť fádna. Ťahavý a pomalý grindcore bez prekvapenia s monotónnym vokálom a skoro minimálnymi zmenami tempa. Ľudia sa bavili, no mňa táto kapela nezaujala a vzhľadom aj na obavy zo spiacej Agátočky sme sa pobrali na vlak.

Spanie v stoji – jedna z mojich špecializácií, ovládla aj cestu z Fekal Party. Týmto by som veľmi rada poďakovala nášmu drahému šéfredaktorovi, že ma nenechal spať vo vlaku na pražskú hlavnú stanicu, že ma nenechal spať na lavičke, či eskalátore, ale pekne mi vyzul „težký boty“ a vsunul ma do spacieho  vagónu.

PLUSY: Úžasná festivalová atmosféra na okraji Prahy, Stánky s občerstvením a s tematicky zameraným tovarom, Hviezdy grindového neba ako Extreme Noise Terror, Nádherná propagácia nielen na Brutal Assaulte, ale aj na internete, pomocou tričiek, plagátov, letákov a pod.
MÍNUSY:  Priestory na nočnú scénu,, Málo Toi-Toi ek, alebo toaliet vôbec, , Malá peňažná hotovosť niektorých účastníkov, alebo skôr veľká spotreba alkoholických nápojov, Absencia zdravotnej služby

Autor: Agátočka

Postrehy a foto: Stillborn

Poznámka autora:  Mojím reportom som nechcela podrobne opísať každú kapelu, ale chcela som priniesť stručný prierez akciou z vlastného pohľadu. Kto nezažil, nevidel. Preto odporúčam všetkým ktorí obľubujú podobnú hudbu ako ja, aby raz túto party navštívili. Naozaj stojí to za to. Praha je úžasné mesto, ktoré je bohaté nielen svojou históriou, ale aj koncertnou scénou.