Therion – Sitra Ahra

Sitra Ahra od Therionu je už 12. albumom kapely Chrisa Johnssona. Od debutového materiálu z roku 1991 Of Darkness… sa každým jedným vydaným albumom Therion neustále niekam posúva. Ani jedna z doterajších nahrávok nebola podobná ako tá predošlá. Zlé jazyky vyčítajú Therionu práve žánrovú rozmanitosť a neustálosť v zostave. Nik netvrdí, že pravdu nemajú, lebo bez vetra sa ani lístok nepohne. Avšak Chris Johnsson práve tým, že sa snaží na každý album priniesť nový prvok, posunúť hudbu Therionu do iných dimenzií si získal rešpekt a obdiv celého hudobného sveta. Páni a dámy, nový album Therionu Sitra Ahra.
Aj keď slovo nový, pri dvanástej štúdiovke Therionu asi nie je práve tým pravým slovom. Dôvodom je to, že na albume nájdeme drvivú väčšinu materiálov z Johnssonovho megatvorčieho obdobia, teda z roku 2003. Na Sitra Ahra nájdeme skladby, ktoré sa nezmestili na Lemuriu a ani na Sirius B. Pôvodne Therion chceli použiť tento materiál na predošlom albume Gothic Kabbalah, no naň sa vmestili iba dve skladby z tohto obdobia. Až teraz nastal ten správny čas na ich prezentovanie. Niektoré skladby prerobili úplne, iné ponechali v pôvodnom stave. Album štartuje rovnomenná skladba, v ktorej nájdeme ešte aj nádych predošlého albumu Gothic Kabbalah. Celá skladba je postavená na orchestrálnych prvkoch a v tomto prípade aj speve navrátilca Snowyho Shawa. Úvodná skladba sa počúva naozaj dobre a príjemne. Celkovo na albume Sitra Ahra nájdeme množstvo prvkov klasickej hudby Orchestrálne prvky, (azda s výnimkou Din) dominujúci operný spev počuť v každej skladbe. Niekedy sa mi zdá, akoby novinku ovplyvnili predošlé práce na The Miskolc Experience, kde boli klasické skladby Therionu nahraté orchestrálnym štýlom. Celkovo na novinke idú rockové a metalové prvky vo väčšine prípadov bokom. Avšak v tých piesňach, v ktorých je spojitosť klasickej a metalovej hudby správne vyvážená, dokážu poslucháča opäť nadchnúť a pohladiť na duši. Takých je aj na novinke našťastie väčšina. Jednou z najlepších skladieb je určite Unguentum Sabbati. Skladba má šlapavé tempo a veľmi dobre pôsobí kontrast Snowyho hlasu s klasickým operným spevom. Symfonické prvky pôsobia doslova desivo krásne. V závere pripomína skladba Shawovu tvorbu v Notre Dame. Absolútnym vrcholom albumu je však štvrtá skladba na albume Land of Canaan. Vôbec nejde o to, že pieseň jenajdlhšou na albume, ale pri každom ďalšom počutí budete objavovať stále nové a nové prvky. Práve v Land of Canaan nerobila kapela skoro žiadne úpravy a je takmer v pôvodnej forme z roku 2003. Johnsson vraj iba pozmenil basové časti a pridal klasicú pasáž so zbormi. V skladbe cítiť staršie prvky z tvorby Therionu, počuť v nej budete zložité gitarové prvky a operné postupy. Johnsson dokáže poslucháčov úplne prekvapiť a je tomu tak aj v Land of Canaan. Skladba dostane vďaka fúkacej harmonike doslova country nádych. Naozaj, geniálne skĺbené hudobné prvky a nápady. Operný spev sa skvele strieda so zborovým a nakoniec sa ocitnete aj na írskej tancovačke. Super. Milovníkov staršej tvorby určite poteší song Din, ktorý tiež pochádza z dávnejšej minulosti. Johnsson ho pôvodne napísal pre projekt Demonoid a to aj napriek tomu, že má nepopierateľný nádych Therion. Skladba má šlapavý nádych, šlapavé tempo a dobrý priamočiary agresívny spev. Okrem spomenutých skladieb patria medzi tie lepšie ešte Sitra Ahra, Kings of Edom, 2012, Kali Yuga Part 3 a Din. V ostatných skladbách sú v popredí až príliš orchestrálne prvky a myslím, že to tentokrát Johnsson s nimi prehnal. V niektorých skladbách dokonca čakáte na správny metalový spev ako na živú vodu. No, ten buď nepríde, ale sa objaví v závere a to iba na pár sekúnd. Napríklad v takej záverečnej After the Inquisition: Children of the Stone sú použité detské zbory, ktoré sa zdajú zo začiatku veľmi zaujímavé. Avšak v celej skladbe prídu ako vyslovene otravné. Therion nahrali po vynikajúcom Gothic Kabbalah dosť rozporuplný album.Práve oproti tri roky starému počinu sa mi na Sitra Ahra zdá, akoby sa Therion trošku obzreli do obdobia albumov Theli a Vovin, pravda myslím najmä kvôli výraznému opernému spevu. Pretože, tých metalových prvkov oproti minulosti je na Sitra Ahra o dosť menej. 

Predošlý album Gothic Kabbalah, radím vo svojom osobnom rebríčku spoločne s nezabudnuteľnými kúskami Theli a Vovin naozaj vysoko. Naivný nie som a preto som vedel, že podobné kúsky ako Theli a Vovin nám Therion neprinesie. V kútiku duše som sa však tešil, že by novinka mohla pokračovať tam kde skončil Gothic Kabbalah. Žiaľ, nestalo sa ani to. Po mojich obrovských očakávaniach zo Sitra Ahra prevláda u mňa mierne sklamanie. Našťastie skladieb, ktoré sú ozaj vydarené je na albume viacero. Musím sa priznať, že s touto recenziou som sa naozaj vytrápil. Tak ako aj pri Gothic Kabbalah, tak aj pri Sitra Ahra som objavoval čaro niektorých skladieb až po niekoľkých vypočutiach. Avšak, tie ktoré sa mi nepáčili na začiatku, tak sa mi po viacerých vypočutiach zhnusili ešte viac. Tipujem u svojich recenzetských kolegov, že sa s touto recenziou natrápia podobne ako ja. Taktiež čakám bodové hodnotenia buď veľmi vysoké, alebo úplne nízke. Therion musíte buď milovať alebo nenávidieť. A ja teraz ozaj neviem… Aj keď u mňa prevláda mierne sklamanie, tak skladby, ktoré som vyzdvihol sú ozaj ozdobu nového albumu. Najlepšia bude asi zlatá, stredná cesta. Keďže však mám Therion rád, tak bodík navyše nič nepokazí.

Žáner: Symphonic/orchestral metal
Krajina pôvodu: Švédsko
Vydavateľstvo: Nuclear Blast, 2010
Web: www.megatherion.com
Zostava:
Thomas Vikstrom – vokály
Christofer Johnsson – gitary, klávesy
Christian Vidal – gitary
Nalle „Grizzly“ Pahlsson – basgitara
Johan Koleberg – bicie
Hostia:
Snowy Shaw – vokály
Lori Lewis – vokály
Linnéa Vikstrom – vokály v Sitra Ahra, Kings of Edom, Hellequin
Marcus Jupither – vokály v Hellequin
Peter Karlsson – vokály v 2012
Mika „Belphagor“ Hakola – vokály v Din

Diskografia:
Of Darkness… – 1991
Beyond Sanctorum – 1992
Symphony Masses: Ho Drakon Ho Megas – 1993
Lepaca Kliffoth – 1995
Theli – 1996
Vovin – 1998
Deggial – 2000
Secret of the Runes – 2001
Lemuria – 2004
Sirius B – 2004
Gothic Kabbalah – 2007
Sitra Ahra – 2010
Tracklist:
Introduction/Sitra Ahra (5:24)
Kings of Edom (8:51)
Unguentum Sabbati (5:10)
Land of Canaan (10:32)
Hellequin (5:18)
2012 (4:16)
Cú Chulainn (4:16)
Kali Yuga pt. 3 (3:41)
The Shells Are Open (3:44)
Din (2:37)
After the Inquisition: Children of the Stone (7:22)
Definitíva:
Ťažko „uchopiteľný" album
rozhodne nie je na jedno vypočutie.
Na Sitra Ahra, oproti Gothic Kabbalah,
 až veľmi prevládajú orchestrálne
 prvky a operný spev.
U mňa prevláda mierne sklamanie,
no Chris Johnsson to stále vie,
pretože skladby, ktoré som vymenoval
 sa mi dostali pod kožu.

Autor: Stillborn

Hodnotenie autora: 7,5 / 10

1 – absolútny prepadák, 2 – otrasné, 3 – slabé, ale stojí za povšimnutie, 4 – priemer s nedostatkami, 5 – priemer s ambíciami, 6 – dobré, 7 – veľmi dobré, ostane dlho v pamäti, 8 – výborné, 9 – strhujúce, nezabudnuteľné dielo, 10 – genialita, pravá Valhalla