James LaBrie – Static Impulse

Kanadský rodák James LaBrie je známy hlavne zo svojho pôsobenia v progmetalovej kapele číslo jeden – Dream Theater. Od roku 1992, kedy prvý kráť svojím vysoko položeným spevom zaujal metalovú scénu, naspieval s touto formáciou 10 radových albumov. Hlavným skladateľským motorom v DT boli však vždy, ešte donedávna, nerozluční  parťáci,  Mike Portnoy a John Petrucci.  Z toho dôvodu sa James v posledných rokoch začal obzerať aj po iných aktivitách vo svojom remesle. Svoje sily spojil hlavne s klávesákom a skladateľom Mattom Guillorym. Z tejto spolupráce vznikli najprv dva albumy projektu s názvom MullMuzzler (1991 a 2001).  V roku 2005 sa k nim pridal talentovaný gitarový kúzelník Marco Sfogli z krajiny preslávenej pizzou a špagetami. Na svet sa tak dostalo prvé vlastné „dieťa“ Jamesa LaBrieho s názvom Elements Of Persuasion.
Elements of Persuasion bol hudobne dosť tvrdý, čo mnohých prekvapilo. Ja som tiež čakal, že James vydá album s pomalšími, jemnejšími skladbami, ktoré by boli príznačné jeho spevu. LaBrie sa však rozhodol pre kontrast, ktorý fungoval prekvapivo dobre. Niekedy až nu-metalové riffy a moderné zvuky kláves v spojení s jeho spevom zneli originálne. Hlavnou zbraňou toho albumu však boli chytľavé a dobre zložené skladby, ktoré sa neuberali zbytočne do zdĺhavých a technicky komplikovaných progresívnych kompozícií.

V tejto filozofií kontrastu a silných skladieb sa James ubral aj na novinke Static Impulse. Hudobne sa však nový album uberá trochu iným smerom. Hlavnou zmenou je post bubeníka. Mikea Manginiho vystriedal menej známy švéd Peter Wildoer (Darkane, Arch Enemy, Soilwork).  Ale už v prvých sekundách úvodnej One More Time dáva o sebe značne vedieť precíznymi a nie zrovna jednoduchými brejkmi. Jeho hra na celom albume disponuje nielen agresivitou a technickou precíznosťou, ale aj dynamikou, citom a peknými nápadmi. V niektorých skladbách dokonca používa dva zvuky rytmičáku, čo len prispieva k farebnosti samotnej skladby. Tento švédsky „zázrak“ má však na albume aj ďalšiu dôležitú úlohu. Agresívne deathmetalové vokály, ktoré tvoria hlavný kontrast s LaBrieho spevom. James angažovaním tohto maníka zabil dve muchy jednou ranou. Výraz death metal v spojení s touto nahrávkou sa spomínal už pred jej vydaním. Bol to LaBrieho cieľ, spojiť svoj vokál s tvrdšou muzikou a drsnými vokálmi. Bolo však otázne ako to bude fungovať. Na moje prekvapenie, to funguje výborne a robí to tento album vcelku originálnym. Čo sa týka toho death metalu, tak by som to spresnil na „Goteborgský“ death metal. Na Static Impulse je dosť melódií pripomínajúcich napríklad novšiu tvorbu In Flames. Takže bubeník Peter Wildoer do vniesol na novinku aj kúsok svojej krajiny.  Skladby sa od seba nijako zásadne nelíšia, v každej sa vyskytujú prvky, ktoré som uviedol vyššie. Sú približne rovnako dlhé, okolo štyroch minút. Každá z nich je však zložená „tak povediac“  tradične s hitovým potenciálom. Refrény sa vám veľmi rýchlo vryjú do pamäťových buniek. Na novinke sa vyskytuje aj jedna balada. Je to záverečná Coming Home. Dominujú jej krásne klávesy, skvelý LaBrieho spev a patrí k tomu najlepšiemu na albume. Mne osobne skladby, ktorými je Static Impulse presýtený, na posledných dvoch albumoch Dream Theater chýbali. Možno taká skladba Forsaken bola jedinou, ktorá sa podobá na tento album. Na LaBrieho sólovke je aj jedna (I Need You), ktorá sa jej melódiou spevu v refréne dosť podobá. Takže s niektorými vyjadreniami fanúšikov, že nový album LaBrieho je lepší než posledné dva domovskej kapely , môžem v tomto smere súhlasiť. 

V niektorých skladbách Dream Theater je počuť, že skladby LaBriemu až tak nesedia a počuť, že sa v nich dosť trápi. Na tomto albume sa to však nestane. James spieva s prehľadom, vie kde má svoje hranice a kde znie najlepšie. Dokázal tak, že vie skladať skvelé piesne. Pravdou však zostáva, že mu pri tom výrazne pomáhal Matt Guillory. Možno keby nebol v Dream Theater doteraz, tak povediac, diskriminovaný, tento skvelý album by nikdy nevznikol.  A možno práve odchod Portnoya z DT mu dá väčší priestor angažovať sa aj v tejto kapele a tak sa o jej budúcnosť nemusíme obávať.  Ako sa hovorí, všetko zlé je na niečo dobré.

Žáner: Progressive Metal
Krajina pôvodu: USA, Taliansko, Švédsko
Vydavateľstvo: InsideOut, 2010
Web: www.jameslabrie.com
Zostava:
James LaBrie – spev
Matt Guillory – klávesy, vokály
Marco Sfogli – gitara
Peter Wildoer – bicie, deathový vokál
Ray Riendeau – basa
Diskografia:
Elements of Persuasion – 2005
Static Impulse – 2010
Tracklist:
One More Time (4:16)
Jekyll or Hyde (3:46)
Mislead (4:18)
Euphoric (5:09)
Over the Edge (4:20)
I Need You (4:11)
Who You Think I Am (3:57)
I Tried (3:58)
Just Watch Me (4:18)
This Is War (4:30)
Superstar (3:32)
Coming Home (4:24)

Definitíva:
LaBrie je v najlepšej forme,
obklopený skvelými muzikantmi.
Táto nahrávka má potenciál osloviť
 nielen fanúšikov Dream Theater,
ale aj „Goteborgského“ metalu.
James LaBrie dal na druhej sólovke
svoj vokál do kontrastu s agresívnym
spevom bubeníka Petra Wildoera.
Album je tvrdý, pestrý a zároveň vyvážený.
Disponuje chytľavými skladbami.

Autor: Bulljoe

Hodnotenie autora: 8,5 / 10

1 – absolútny prepadák, 2 – otrasné, 3 – slabé, ale stojí za povšimnutie, 4 – priemer s nedostatkami, 5 – priemer s ambíciami, 6 – dobré, 7 – veľmi dobré, ostane dlho v pamäti, 8 – výborné, 9 – strhujúce, nezabudnuteľné dielo, 10 – genialita, pravá Valhalla

Odporúčané články