SLAYER to konečne majú úspešne za sebou, divosi z ANTHRAX si ešte malú chvíľku počkajú, slávnu METALLICU snáď ani netreba komentovať, a tak dnes dajme priestor poslednému zástupcovi spomínanej „štvorky“. Vydanie absolútnej novinky „Dystopia“ sprevádzali veru poriadne silné pôrodné bolesti a naši hlavní predstavitelia si za posledné dva roky prešli skutočne pekelnými časmi.

MEGADETH – Dystopia

Za pomyslený začiatok môžeme označiť nešťastné úmrtie v rodine basgitaristu Ellefsona, vďaka čomu došlo k zrušenie veľkej časti prebiehajúceho európskeho turné. Pokračovalo sa zmiznutím frontmanovej svokry (jej nebohé telo sa nakoniec našlo po niekoľkých týždňoch pátrania) a aby toho nebolo málo, Chris Broderick a Glen Drover dali kapele rýchle a definitívne zbohom.

Nebol by to pán Mustaine, charizmatický spevák a strunobíjec, aby to so svojou buldočou povahou neustál. Najväčší otáznik visel nad zaplátaním dier v zostave a na svete snáď nebolo fanúšika, ktorý by nedúfal v návrat kultovej formácie s Menzon a Friedmanom. Po mesiacoch napínania je ale rázom všetkým špekuláciám koniec a dvojicou vyvolených sa trochu nečakane stávajú Kiko Laureiro (ANGRA) a dočasne zaskakujúci Chris Adler (LAMB OF GOD). Svoju obrovskú kvalitu síce majú, o tom niet pochýb, no nepríjemná pachuť premrhanej šance z úst len tak ľahko nezmizne.

Dosť bolo hrabania v minulosti a radšej prejdime k tomu podstatnejšiemu, horúcej metalovej náloži „Dystopia“. Tá je opäť po okraj naplnená kritikou dnešnej spoločnosti, čo výborne dokresľuje i vizuálne podarený artwork Brenta Whitea (TRIVIUM). Po mierne uhladenom predchodcovi „Super Collider“, ktorý vo svete rozhodne veľa vody nenamútil, sa štvorica mierne vracia do minulosti, ku komplikovanejšej štruktúre piesní, tvrdým riffom, všadeprítomným vyhrávkam i nekonečným sólovým výmenám.

Presne tento vzorec môžeme poľahky vystopovať v úvodnom triu „The Threat Is Real“, „Dystopia“, „Final Illusion“, kde sa to len tak hemží krkolomnými gitarovými súbojmi. Príchuť konca 80. rokov je skoro hmatateľná a fanúšikovia starej školy si prídu na svoje.

MEGADETH

Zaujímavé veci sa dejú aj v hitovke „Death From Within“ či náložiach „Post American World“ a „Lying In State“. Za akýsi vrchol môžeme smelo považovať výstavný a aranžérsky dokonalo zmáknutý kus „Poisonous Shadows“ a nádherné intermezzo „Conquer Or Die“. Akustické gitary, klavír, zbory i klasické nástroje mixujú MEGADETH s patričným nadhľadom a hravosťou zároveň. Kým však Kiko so svojim nástrojom priam neraz doslova čaruje, Chris Adler mimoriadne zaostáva za očakávaniami a viac ako bubenícku mašinu pripomína jeho sterilná hra naprogramovaný automat. Smutné…

Ale späť k hudbe. Až do tejto chvíle je na novinke slabých miest ako šafranu, no odľahčená rockerina „The Emperor“ (presne ten typ skladby, ktorý mi u kapely nikdy nešmakoval) a nepochopiteľný cover „Foreign Policy“ od FEAR ináč pozitívne dojmy mierne kazia. Odhliadnuc od tejto malej škvrny, MEGADETH na albume „Dystopia“ skutočne príjemne prekvapili. Na ťahu sú teraz kolegovia z  ANTHRAX. A samozrejme i tá METALLICA…

Hodnotenie autora: 7,5 / 10

1 – absolútny prepadák, 2 – otrasné, 3 – slabé, ale stojí za povšimnutie, 4 – priemer s nedostatkami, 5 – priemer s ambíciami, 6 – dobré, 7 – veľmi dobré, ostane dlho v pamäti, 8 – výborné, 9 – strhujúce, nezabudnuteľné dielo, 10 – genialita, pravá Valhalla

Ladislav Rusnák

Mladý a veľmi aktívny fanúšik metalovej muziky, ktorú vyhľadáva už od útleho veku. Taktiež obrovský vyznávač rybolovu, pasívny športovec (futbal, hokej, bedminton) a človek so zmyslom pre kvalitný film. Od roku 2011 taktiež zanietený redaktor hudobného webzinu Valhalla.sk.