Od rozpadu klasickej zostavy v 2011, sa to s floridskou deathovou legendou krúti ako na kolotoči. Členovia prichádzajú a odchádzajú, kvalita platní od každej ďalšej kolíše sem a tam a viac než regulárnu bandu dnes pripomínajú SIX FEET UNDER (ďalej SFU) iba akýsi bočný projekt ich hlavného kormidelníka. Ba čo viac, občas totálne vyhoria, ako v prípade spomínanej kolekcie prerábok, kde si štvorica zobrala na paškál také veličiny ako IRON MAIDEN a JUDAS PRIEST. Z výsledku sa fans budia zo sna ešte dnes, skoro rok po vydaní.  Aktuálna doska by teda mala byť akýmsi revanšom a zároveň liekom na naše ubolené sluchovody, lenže čo ak ani teraz SFU tak celkom nenapĺňajú svoj nesporný potenciál?

SIX FEET UNDER – Torment

Komplet obsahujúci presne tucet skladieb tentokrát vznikal pomerne netradične. Celučičká hudobná stránka totiž pochádza výhradne od basgitarového mága (tu sa podieľal aj na šesťstrunkách) Jeffa Hughella, ktorý si preto zobral na svoje plecia pomerne veľké bremeno. Utiahnuť celú túto mašinu mu pomáha šikovný debutant za bicími Marco Pitruzzella a tradične neodmysliteľný Barnes so svojimi značne sadistickými víziami, kde sa to len hemží krvavými praktikami. Zbierka by sa mohla s čistým svedomím dostať nálepku „dvanásť spôsobov ako utrýzniť chudáka k smrti“, no názov „Torment“ slúži ako synonymum viac než dobre.

Poďme však konečne k muzike. Chris Barnes pred vydaním veľkohubo hlásal čosi o najlepšom cd vo svojej kariére, žiaľ opäť išlo iba o prázdny výstrel do vzduchu, keďže „Torment“ ani z časti nepôsobí tak pozitívnym dojmom. Forma víťazí nad obsahom vo všetkých smerom.

Chris Barnes

Novinka síce prináša zaujímavý artwork, pekný zvukový kabátik (na SFU netradične prečistený) a fantastický inštrumentálne výkony (krajšie vyšívajúci basu široko ďaleko nenájdete!), vo výsledku dostávame len obrovské naleštené NIČ. Skladby sú si totiž podobné ako vajce vajcu, neraz pozliepané divným spôsobom a výsledný materiál obsahuje primálo ozaj kvalitných a chytľavých nápadov. Ani po viacerých počutiach vám teda v makovici skutočne nezostane nič, čo je s prihliadnutím na minulosť SFU až zarážajúce.

Je fajn, že sa chalani viac zameriavajú na „death“ než „roll“, ale zapamätateľné hitovice typu „The Day that Dead Walked“, „Seeds of Filth“ či „No Warning Shot“ jednoducho chýbajú, a aktuálna doska aj vďaka tomu nudí. Ďalšia negatívum je tak trochu prekvapujúce – legendárny frontman podáva jeden zo svojich suverénne najhorších vokálnych výkonov v histórii! Preč je ten neľudský, avšak stále celkom prehľadný chropot, na aký sme boli po celé tie roky zvyknutí, na miesto toho sa nám totiž dostáva iba nezrozumiteľné, vo finálnom mixe mierne potlačené mrmlanie. Áááách jaj…

Hodnotenie autora: 5 / 10

1 – absolútny prepadák, 2 – otrasné, 3 – slabé, ale stojí za povšimnutie, 4 – priemer s nedostatkami, 5 – priemer s ambíciami, 6 – dobré, 7 – veľmi dobré, ostane dlho v pamäti, 8 – výborné, 9 – strhujúce, nezabudnuteľné dielo, 10 – genialita, pravá Valhalla

Ladislav Rusnák

Mladý a veľmi aktívny fanúšik metalovej muziky, ktorú vyhľadáva už od útleho veku. Taktiež obrovský vyznávač rybolovu, pasívny športovec (futbal, hokej, bedminton) a človek so zmyslom pre kvalitný film. Od roku 2011 taktiež zanietený redaktor hudobného webzinu Valhalla.sk.