Kapele PATRIARCHA vyšla v marci druhá štúdiovka „Tumulus“. O jej vydanie sa postaralo zabehnuté domáce vydavateľstvo Gothoom Productions. Novinka sa nahrávala v štúdiu SPK Audio u Mira Speváka, ktorý mal na starosti mix aj mastering. Táto formácia z obce Slaská pri Žiari nad Hronom funguje od roku 2011. Okrem čerstvého materiálu má na svojom konte aj debut „Yersinia Pestis“ z roku 2019.

PATRIARCHA – Tumulus

Samotná kapela radí svoju tvorbu do škatuľky melodického death metalu, čo svojim spôsobom sedí, ale zároveň je im táto škatuľka pritesná. Základ ich tvorby tvorí nenásilne plynúci death metal s citlivo dávkovanou melodikou. Melodika však nie je zvlášť okázalá, ale viac predkladá sofistikovanejšie rozohrávanie motívov, decentné vyhrávky a celé to slúži hlavne v prospech nálady. Celkovo vás bude viac baviť pozornejšie sa zameriavať na hlavnú a nie rytmickú gitaru.

Pri tvorbe PATRIARCHA zabudnite na nejaké šablóny typu: sloha – refrén – sloha. Štruktúrou prehovára k poslucháčovi celistvým spôsobom a uvoľnenou formou. V rámci tempa sa do iných teritórií vydávajú sporadicky, a už keď sa tak udeje, skôr to majú na svedomí bicie ako riffy.

Gitaristi sa v podstate rozbesnia len v úvode skladby „Pandemia“. Vokál je v stredne ladenom growlingu, s občasnými ponormi do hlbších polôh alebo na zvýraznenie agresivity. Potom vokalista Miro tlačí svoj hlasový prejav vyššie do škreku. Výrazné zastúpenie tu má pochmúrna atmosféra, ktorej prítomnosť cítiť neustále.

Istý rozpor vo mne vyvolávajú texty a vokálne linky. Je zjavné, že kapela vníma texty ako dôležitú súčasť svojej tvorby, pretože je tu konceptuálne spracovanie. Texty majú hĺbku, obsahovo sú bohaté a majú existenciálne razenie. Toto všetko je fajn, plus aj fakt, že sú v slovenčine, čo v rámci ich charakteru aj dáva zmysel.

PATRIARCHA

Občas mi však vadí, že tým, ako chcú veľa povedať, poslucháča „zahltia“, a kde-tu cítiť, ako niektoré frázy idú ťažko do úst. Avšak celkovo sa s tým vysporiadali dobre. Keď však pri počúvaní muziky texty až tak pozorne nesledujete, výsledný dojem je lepší. Vokál potom pôsobí ako ďalší nástroj prípadne doplnok k hudbe. Ďalším faktom je, že na „Tumulus“ by sa dali výborne „utopiť“ zmysly v hudbe, pokojne na dlhší čas, ale vokálne party to až tak úplne neumožnia.

Už som spomínal, že sú chalanom žánrové zaradenia pritesné, čo si môžeme rozobrať detailnejšie. Borci využívajú pestrú paletu možností bez nejakých hluchých miest. V istých častiach je možné dokonca zachytiť black metalové prvky. A keď už spomínam čierny kov, tak napríklad v dvoch po sebe idúcich piesňach „Artifex“ a „Singularita“, používa hlavná gitara postupy ako od Poliakov MGLA. Hlavne v úvode druhej menovanej.

Obe skladby tieto motívy rozohrávajú na pozadí, prípadne ešte rozvíjajú. Táto decentne ladená melodika ma veľmi baví. To, že sa až tak nevsádza na klepačkovú formu zas dodáva hutnosť, a nájdete tu aj vyslovene moderné polohy (breakdowny v „Caedes“ alebo „Pandemia“). Nevyužitý potenciál vidím v piesni „Caedes“. Tá má veľmi silný, priam až intímny úvod. Bol by som najradšej, keby túto ideu kapela rozpracovala ďalej v inštrumentálnej forme. Ale zas niekde v polovici prichádza celkom zaujímavý tremolo motív evokujúci akési ozveny minulosti.

Nahrávku „Tumulus“ možno skutočne nazvať albumom, pretože pôsobí súdržne. Nemáte pocit, že by išlo iba o presnejšie neurčený výber piesní. Konceptuálne ladenie inšpirované ľudským zlyhaním a zodpovednosťou za svoj osud dodáva jeho textovej stránke hĺbku, ale ja si túto nahrávku cením viac po stránke hudobnej.

Hodnotenie autora: 7 / 10

Páčia sa vám naše autorské články? Ak máte záujem, môžete nás podporiť ľubovoľnou sumou. Peniaze využijeme na prevádzku Valhalla.sk.

1 – absolútny prepadák, 2 – otrasné, 3 – slabé, ale stojí za povšimnutie, 4 – priemer s nedostatkami, 5 – priemer s ambíciami, 6 – dobré, 7 – veľmi dobré, ostane dlho v pamäti, 8 – výborné, 9 – strhujúce, nezabudnuteľné dielo, 10 – genialita, pravá Valhalla

Miroslav Krausko

Redaktor Valhalla.sk