ENSLAVED. Foto: enslaved.no

Nórsku kapelu ENSLAVED registrujem dlhé roky, čo nie je nič prekvapivé, veď patrí medzi popredné mená metalovej scény, na ktorej je už od roku 1991. Naše cesty sa však vždy rozchádzali.

Niekde v podvedomí tuším, že spočiatku bola jednou z príčin môjho „obchádzania“ ich menej extrémna tvár, ukazujúca sa hlavne v neskoršej tvorbe. Mal som dlhé obdobie, kedy som v metalovej muzike vedel len ťažko akceptovať čistý spev. Približne prvých 10 rokov, počas ktorých som už naplno prepadol metalovej muzike, bola pre mňa dôležitá predovšetkým agresivita a rýchlosť.

Ako to býva aj v bežnom živote, s mojím pribúdajúcim vekom sa veci začali meniť a čoraz viac som dokázal oceniť atmosféru. Už nebolo rozhodujúce či má skladba závratné tempo alebo či je v nej beštiálny vokál. S touto zmenou sa postupne rozširoval aj zoznam mojich obľúbených skupín.

Postupné oťukávanie

Ak si dobre pamätám, tak vôbec prvé stretnutie s hudbou ENSLAVED bolo cez dokument „Metal: A Headbanger´s Journey“ (rok 2005, réžia: Sam Dunn, Scot McFadyen), kde v jednej sekvencii hrala úvodná časť skladby „Havenless“, z ktorej sme boli aj s kamarátom úplne hotoví, a hneď sme zisťovali, čo je to za kapelu.

V tom čase sme mali black metalové obdobie podmienené zas druhým dokumentárnym filmom „Until the Light Takes Us“ (rok 2008, réžia: Aaron Aites, Audrey Ewell).

Ďalším náznakom možných sympatií k tejto nórskej formácii, vtedy už aj s vedomím, že ich tvorba je oveľa sofistikovanejšia, bola pieseň „Building with Fire“. Už presne neviem ako som sa k nej dostal, ale od prvého vypočutia na mňa pôsobila ako čistá mágia. Dokonalý song. Tu už som začal po ENSLAVED čiastočne pokukovať a vravel som si, že skúsim celý album „In Times“ (2015), ktorý bol v tom čase už pár rokov vonku. Môžem konštatovať, že to bolo príjemné počúvanie, skladby mali zaujímavé momenty, ale úplné prelomenie ľadov ešte stále neprišlo.

Zlomový dokument

Koncom roka 2020 začala nórska televízia Haugaland na YouTube postupne pridávať 12 epizód svojho dokumentárneho seriálu „Enslaved – Heimvegen“ (réžia: Dag Olav Husås) mapujúceho kariéru kapely od úplných počiatkov až po súčasnosť. A práve tento skvelý dokument spôsobil zlom a priblížil mi ENSLAVED v komplexnom celku.

Vďaka nemu som zistil, že dve ústredné postavy skupiny Ivar Bjørnson a Grutle Kjellson sú veľkí sympaťáci so správnymi a inteligentnými názormi. Vďaka svojim rodičom boli už od detstva oboznámení so severskou mytológiou či rôznorodou hudbou, čo mi pomohlo lepšie pochopiť, kde sú korene toho všetkého a prečo je tvorba ENSLAVED tak rozmanitá, prečo nemajú strach experimentovať a prečo sa vždy snažia posúvať stále vpred.

V čase, keď black metalová scéna v Nórsku vraždila a vypaľovala kostoly, Bjørnson a Kjellson zdôrazňovali, že pre nich je prvoradá hudba. ENSLAVED však nikdy tak úplne neprijali škatuľku black metal, aj keď dodávajú, že vo svojej DNA tento žáner rozhodne majú. Dôležité je podotknúť, že k dokumentu sú priložené anglické titulky, bez ktorých by sa jeho efekt a dopad na mňa vytratil.

Ponorenie sa do hudby

Po dokumente prišiel som o dva mesiace prostredníctvom online festivalu Verftet videl koncert tejto kapely, ktorý bol streamovaný na ich facebooku. Tu som sa už na kapelu pozeral úplne iným pohľadom a pomaly to začínalo. Ponorenie sa do ich muziky cez nahrávky „In Times“ a „Utgard“ (2020), ktorým som už prepadol a dodatočne zakúpil spolu s tričkom.

ENSLAVED

A rok 2021 bol v mojom ponímaní už kompletne v znamení ENSLAVED. V lete som obohatil svoju zbierku vynikajúcim vydaním „Cinematic Tour 2020“ so štyrmi koncertmi, ktoré boli pôvodne streamované a ďalej mi rozšírili povedomie o ich hudbe.

Doplnilo to napočúvanie albumov „Below the Lights“ (2003), spolu s „In Times“. Moje zatiaľ top nahrávky od nich. Obzory som si rozšíril aj o „Axioma Ethica Odini“ (2010), „E“ (2017), EP „Caravans to the Outer Worlds“ (2021) a taktiež vizuálne podmanivým online koncertom „The Otherworldly Big Band Experience“ s hosťami SHAMAN ELEPHANT vysielaným počas zimného slnovratu.

V roku 2021 som kvôli zdravotným problémom nemal príliš chuť na novú vychádzajúcu hudbu a tak som po väčšine času siahal práve po ENSLAVED a objavovanie ich nekončiacich hudobných hraníc pokračuje doteraz.

Nájsť si cestu k niektorým nahrávkam môže byť celkom zdĺhavé. Postačiť na to môže len malý impulz, šťastná náhoda alebo možno len stačí dozrieť…

Miroslav Krausko

Redaktor Valhalla.sk