Od poslednej radovky „Codex Omega“ (recenzia TU) pribudol do kapely ako oficiálny člen Psychon, ktorý v minulosti plnil „len“ funkciu koncertného gitaristu. V lete 2018 sme zaregistrovali podpis zmluvy u vydavateľského giganta Nuclear Blast Records a o niekoľko mesiacov neskôr prišiel vytúžený sen mnohých fanúšikov, vystúpenie s orchestrom v Metropolitan Theater v Mexico City, zvečnené aj na DVD a Blu-ray.

SEPTICFLESH – Modern Primitive

SEPTICFLESH nie sú formáciou, u ktorej by poslucháč očakával nejaké drastické odbočky v rámci ich hudobného smerovania, a tak sa aj na aktuálnej doske môžeme stále spoľahnúť na majestátny death metal s tučným zvukom, dotváraný atmosférou starovekého sveta. A keď už nejaké zmeny prichádzajú, tak len citlivo, v obkolesení pevných základov.

Orchestrácie, samozrejme, aj v tomto prípade podporujú atmosféru a zvýrazňujú emócie, no nebičujú ich do takých výšin ako tomu bolo na „Codex Omega“, taktiež ani nie sú tak zlovestné. Na vytvorenie kontrastu oproti agresívnemu charakteru hudby a hlavnému vokálu, siahli po využití detského speváckeho zboru Libro Coro. Rovnaké snahy mali aj na nahrávke „Titan“ z roku 2014, tam však oslovili detský zbor z Prahy. Orientálne nálady zas prináša hosťujúca speváčka Fany Melfi, či použitie hudobných nástrojov ako duduk, santúr alebo mandolína.

Väčšie prekvapenie môže nastať pri pohľade na texty. Boli sme zvyknutí na okultno/mytologické témy, no teraz prevláda reflexia na dianie posledných rokov. A vlastne, čo-to napovedá aj samotný názov albumu.

Prvé tri skladby ešte zotrvávajú v zavedených koľajách. Po úvodnej „The Collector“ tu máme piesne „Hierophant“ a „Self-Eater“ tvoriace príbeh „Salvation“ rozdelený na dve časti. „Hierophant“ je najväčšou hitovkou a úplne rozumiem, prečo bol predstavený ako singel číslo jedna.

SEPTICFLESH

Gitarista, textár a doprovodný spevák Sotiris Vayenas, ktorého farbu hlasu mám veľmi rád, ju ťahá na vyššiu úroveň, pretože svojim prejavom jej dodáva špecifickú náladu pradávnych civilizácii. Zobrazuje skúsenosť veľkňaza, pôsobiaceho ako ľudské vedenie medzi nebom a zemou. Keďže nikdy nepočul jediné slovo z Božích úst, je unavený z kázania vopred určených slov duchovenstva.

Pri hľadaní vedenia chaotického elementárneho vedomia sa obracia k vykonávaniu primitívnych a mocných rituálov, ktoré boli dlho zakázané. Pieseň je opísaná, ako výsledok experimentu s nápadmi, ktoré ich prenasledovali už dlhšiu dobu. Podľa vyjadrení kapely je to jedna z ich najtemnejších skladieb vôbec.

Rytmická s ťažkým riffovaním, vrstvená melódiami, ktoré pripomínajú spevy mystických starovekých civilizácií, akými boli Egypťania. Príbeh vrcholí v „Self-Eater“ s pochodujúcim rytmom, vznešenou atmosférou dotváranou sláčikmi a chorálmi detského zboru, vyšperkovanou exotickým vokálom Fany Melfi.

Postup k témam súčasného sveta začne kyberpunkovou skladbou „Neuromancer“, akoby odkazujúcou na ešte väčšiu závislosť na moderných technológiách a vnárania sa do virtuálneho sveta v čase pandémie. Ťažkotonážny riffujúci základ postavený na 12-strunnej gitare, pričom zvukovú paletu obohacuje použitie mandolíny. Tá spôsobuje, že aj keď sa kapela rozhodla skúsiť sci-fi tematiku, tak inštrumentálne neopúšťa svoj domovský svet.

„Coming Storm“ je potom super chaotická jazda, pracujúca s výraznou dynamikou. Čo tam vystrája orchester, hlavne v polovici piesne, je niečo úžasné! Chaos, hrozba a stupňujúce sa napätie. Je to taký čierny kôň celého albumu. Skladba, na ktorú nebola upriamovaná až taká pozornosť, pretože bola odprezentovaná až v deň vydania albumu. Textovo pojednáva o nenávisti a vystrašenom dave rozdelenom strachom, čiže opäť paralela s tým, aké šialenstvo sa deje okolo nás, hlavne na sociálnych sieťach.

„Desert Throne“ predstavuje odsýpajúcu a štruktúrou najjednoduchšiu pieseň, čiastočne koketujúcu s djentom. Na pretras si berie životné prostredie s otázkou či po sebe zanecháme iba neúrodnú vyprahlú púšť.

SEPTICFLESH

Všetko podstatné sa pre mňa deje práve v týchto šiestich zásekoch. Nasledujúce tri skladby sú už len taký dojazd, kde je vzrušujúcich momentov o čosi menej. „Modern Primitives“ zaujme svojim refrénom, „Psychohistory“ je djentovo založená záležitosť so sekajúcimi gitarami, dunivou basgitarou a dvojkopákovou stenou. Vhodným umiestnením uzatvára nahrávku „Dreadful Muse“ s najvýraznejšou melodickou linkou a konštatovaním, že sme zabudli žiť, stiahli sa do svojich ulít a svetu, ktorý sme vytvorili, dominuje strach. Kapela teda čerpala z udalostí posledných dvoch rokov dosť výrazne.

O všetko vizuálne sa v SEPTICFLESH stará vokalista a basák Seth Siro Anton. Vyhotovil aj krásny artwork, ktorý symbolizuje proces modernizácie primitívnej stránky ľudskej povahy.

Hodnotenie autora: 8 / 10

1 – absolútny prepadák, 2 – otrasné, 3 – slabé, ale stojí za povšimnutie, 4 – priemer s nedostatkami, 5 – priemer s ambíciami, 6 – dobré, 7 – veľmi dobré, ostane dlho v pamäti, 8 – výborné, 9 – strhujúce, nezabudnuteľné dielo, 10 – genialita, pravá Valhalla

Miroslav Krausko

Redaktor Valhalla.sk