Hneď na začiatku sa musím priznať, že priblížiť fanúšikovi nový Soulfly je nesmierne ťažké. Tentokrát som sa obhliadol aj po konkurenčných weboch a magzínoch, pretože som bol zvedavý ako Omen dopadol tam. Ako som zistil, tak názory sa rôznia. Buď brazílsku štvoricu zniesli pod čiernu zem, alebo až nezmyselne vychválili do nebies. Nikto nemôže poprieť prínos a sviežosť Soulfly, akými sa prezentovali s najmä s rannými nahrávkami. Z novšej tvorby mám veľmi rád aj dosť tvrdý a pochmúrny album Dark Ages. No, ale aký Omen teda je? Úvodné tri skladby nenasvedčovali tomu, že by sa novinka kapele vyslovene nepodarila. Úderná a rýchla Bloodbath & Beyond je veľmi dobrým otvárakom. Taktiež nadpriemerná je aj viac sekavá Rise of the Fallen s hosťujúcim spevákom Gregem Puciatem z Dillinger Escape Plan. V dobre nastolenom trende pokračuje aj Counter Sabotage, ktorá je rýchla a úderná, aj keď úvod skladby tomu nenasvedčuje. Prvý problém nastáva s ďalšou skladbou pojednávajúcou o masovom vrahovi Jeffreym Dahmerovi. Skladba sa vyznačuje dobrým šlapavým tempom a refrénom, pri ktorom nemôžete ostať sedieť. Avšak samotný refrén je najväčším kameňom úrazu. Je až prílišne naivný a v tvorbe Maxa Cavaleru už stokrát počutý. Ako album dobre začal, tak ma aj s ďalšími skladbami Lethal Injection alebo Kingdom začína nudiť a všade prímoné nekončiace gitarové sóla doslova nasierať. Práve pri týchto vecičkách sa mi zdá, že Max v niektorých častiach vykráda už aj sám seba. Taká Vulture Culture je toho dôkazom. Riadnu šlapavú jazdu pokazí naivný text a najmä už dávno zaužívané postupy a tempo. Treba si však priznať, že Maxove texty nikdy neboli kdovie aké výnimočné, pretože vždy boli, krátke úderné, trefné a heslovité. No na Omen mi v niektorých momentoch prišli až ako vyslovené fiasko. Kde sú tí experimentujúci a inovatívni Soulfly z prelomu tisícročí? No na albume Omen určite nie! Mám taký pocit, že nápady pánovi Cavalerovi, už pomaly, ale isto dochádzajú. Už predchádzajúci album Conquer naznačil, že so Soulfly ni je niečo v poriadku a na Omen to iba potvrdzuje. Nový album nie je vyslovene zlý. Striedajú sa na ňom dobré pasáže, s tými horšími a klišovitejšími. Taktiež nemožno napísať, žeby to nebola hudba typická pre Soulfly. Ja však postrádam na albume akúkoľvek iskru, nadšenie a kreatívnosť. Moje pocity z Omen sú naozaj rozpačité. Skvelý úvod a potom sa dobre rozbehnutý stroj zasekne. Skladby sa opakujú, sú úderné, rýchle s valivým refrénom a nekončiacimi gitarovými sólami a vyhrávkami. Myslím, že  moju rozpačitosť potvrdzuje záverečné pokračovanie skladby Soulfly s poradovým číslom sedem. Je to pomalá inštrumentálka, kde hrá prím gitara a bicie jej iba sekundujú. Soulfly VII. je absolútne vytrhnutá z konceptu a do celého albumu vôbec nepasuje. No, na druhej strane zas kapela dokazuje, že dokáže zahrať naozaj hocičo. Čiže opäť rozporuplné pocity nielen z poslednej skladby, ale aj z celého albumu.

V závere recenzie sa vrátim k jej začiatku. Dlho som rozmýšľal nad bodovým hodnotením a tak som sa rozhodol pre zlatú strednú cestu. Prvé tri skladby sú naozaj úderné. Album nie je vyložene zlý. No jeho čaro sa postupne vytráca a poslucháčovi začne album (teda aspoň mne) liezť na nervy. Stále to isté, bez nápadu a s vykrádaním samého seba. V roku 2008 nahrával Max (tak ako aj teraz) Conquer so Soulflyom a Inflikted s Cavalera Conspiracy. Tento rok narával Omen so Soulfly a s CC druhý album. Ten však má oficiálne vyjsť až začiatkom budúceho roka. Myslím, že  nielen ja pevne verím, že CC dopadnú oveľa lepšie ako aktuálny počin Soulfly.

Žáner: thrash core/hc Krajina pôvodu: Brazília Vydavateľstvo: Roadrunner Records, 2010 Web: www.soulfly.com
Zostava: Max Cavalera – spev, gitara Marc Rizzo – gitara Bobby Burns – basgitara Joe Nunez – bicie	Diskografia: Soulfly – 1998 Primitive – 2000 3 – 2002 Prophecy – 2004 Dark Ages – 2005 Conquer – 2008 Omen – 2010
Tracklist: Bloodbath & Beyond (2:31) Rise of the Fallen (4:33) Counter Sabotage (3:50) Jeffrey Dahmer (2:52) Lethal Injection (3:05) Great Depression (3:57) Mega-Doom (3:04) Kingdom (3:54) Off With Their Heads (4:22) Vulture Culture (4:01) Soulfly VII (4:23)	Definitíva: Naozaj rozporuplný album. Keby Omen nahrala neznáma kapela,  tak recenzenti ju budú chváliť. Keďže ju však nahrali Soulfly, tak ju chcú najmä kritizovať. Dôvod je jednoduchý. Max Cavalera so svojou družinou bol vždy majster experimentov a nečakaných prvkov. No na novom albume sa toho nedočkáme.

1 – absolútny prepadák, 2 – otrasné, 3 – slabé, ale stojí za povšimnutie, 4 – priemer s nedostatkami, 5 – priemer s ambíciami, 6 – dobré, 7 – veľmi dobré, ostane dlho v pamäti, 8 – výborné, 9 – strhujúce, nezabudnuteľné dielo, 10 – genialita, pravá Valhalla