Nahrávka Order of the Black odštartuje vo veľkom štýle ťažkotonážnou skladbou Crazy Horse, ktorá sa vyznačuje dominantnými riffmy a pri refréne sa vám chce kričať spoločne so Zakkom. V podobnom duchu sa nesie aj šiesta Southern Disolution, deviata War Of Heaven ale aj taká  Riders Of The Damned. Druhá Overlord je pomalšia. Je to druhý singel albumu a je počuť, že skladba je skôr postavená na melódií spevu. Je to, ale zároveň aj najdlhšia pieseň na albume, takže o oživenie v podobe sól a riffov nezostanete ukrátený. Tretia Parade Of The Dead je prvým singlom albumu. Radí sa skôr k tým rýchlejším skladbám, ako sú aj Black Sunday, či Godspeed Hellbound. Okrem týchto skladieb plných energie, ktoré tvoria základ albumu, nájdeme na Order of the Black aj skladby, ktoré mňa osobne prekvapili najviac. Sú to tie pomalšie, dá sa povedať, že balady. Darkest Days, Time Waits For No One, Shallow Grave a posledná January. Prekvapili ma v tom, že sú fakt veľmi dobre zložené. Na albume sú dobre rozmiestnené, takže okrem oddychu od návalu riffov prinášajú výrazne spestrenie. Okrem skvelej gitarovej hry na elektrickej, či akustickej gitare sa v nich o pozornosť uchádzajú aj klavírne melódie, či husle. Ďalšia vec, ktorá je v týchto skladbách pozoruhodná je aj kvalita Zakkovho spevu. Na najnovšom albume od Ozzyho sa napríklad nenachádza balada, ktorá by sa vyrovnala hociktorej z tejto štvorice. Jedno malé spestrenie albumu nám prinesie, ani nie minútu dlhá, „exhibícia“ s názvom Chupacabra.

Album je trošku bližší Ozzyho tvorbe. Toho južanského a country feelingu je tu veľmi málo.Dokonca ani typická fúkacia harmonika nedostala priestor. Po prvom vypočutí som si vravel, že toto sme už od Zakka x-krát počuli. V podstate na albume nenájdete nič prevratné. Zakk sa drží svojho štýlu a zachováva si svoju tvár. Nedá sa mu však uprieť jeho nesmierny talent a svojský prejav, vďaka ktorému je dnes tam kde je. Na jednej strane sa opakuje, ale na druhej zreje ako víno. Zachoval si svoj štandard a ešte ho aj posunul o kúsok ďalej. Order of the Black je vydarením počinom. Je to veľmi vyvážená a vyrovnaná nahrávka. Ťažko sa dá označiť dáka skladba za najlepšiu, ktorá vyčnieva nad ostatnými. A zas žiadna sa ani nedá označiť ako zlá. Sú dobre rozložené. Presne tak, aby vás udržali v pozornosti.     

Žáner: stoner rock / metal Krajina pôvodu: USA Vydavateľstvo: E1 Music, 2010 Web: http://www.blacklabelsociety.com/
Zostava: Zakk Wylde – vokály, gitara, piáno Nick Catanese – rytmická gitara John DeServio – basgitara, doprovodné vokály Will Hunt – bicie	Diskografia: Sonic Brew – 1999 Stronger Than Death – 2000 1919 Eternal – 2002 The Blessed Hellride – 2003 Hangover Music Vol. VI – 2004 Mafia – 2005 Shot to Hell – 2006 Order of the Black – 2010
Tracklist: Crazy Horse (4:04) Overlord (6:05) Parade of the Dead (3:36) Darkest Days (4:17) Black Sunday (3:23) Southern Dissolution (4:56) Time Waits For No One (3:36) Godspeed Hellbound (4:43) War of Heaven (4:09) Shallow Grave (3:37) Chupacabra (0:49) Riders of the Damned (3:23) January (2:21)	Definitíva: Nový album BLS zachováva  štandart tvorby Zakka Wylda. Je na ňom menej vplyvov južanského  rocku a je skôr bližší tvorbe Zakka s Ozzym. Order of the Black je veľmi vyrovnaná  nahrávka s hutnými aj rýchlymi skladbami. Veľké plus albumu tvoria aj štyri pekné a príjemné balady.

1 – absolútny prepadák, 2 – otrasné, 3 – slabé, ale stojí za povšimnutie, 4 – priemer s nedostatkami, 5 – priemer s ambíciami, 6 – dobré, 7 – veľmi dobré, ostane dlho v pamäti, 8 – výborné, 9 – strhujúce, nezabudnuteľné dielo, 10 – genialita, pravá Valhalla