Máme pred sebou „pop shit“ alebo „heavy metal masterpiece“? Pýtam sa sám seba, pretože tieto dve slovné spojenia stoja proti sebe v prípade EDGUY čoraz častejšie. Treba uznať, že celkom oprávnene. Odklon od power metalu smerom k rockovým vodám, kde to smrdí až rádiovou jednoduchosťou, to je šoková terapia aj pre ortodoxnejších. Nie je preto žiadnym prekvapením, že aj novinka sa drží radšej pokojnejších rockových brehov, ako by sa mala plaviť po rozbúrenom mori speed metalových motívov. Sammet akoby chytal Kiskeho maniere, ktorými popieral svoju vlastnú minulosť. Len tak ako sa Kiske vždy vrátil nejakým spôsobom tam, kde mu to ide najlepšie, Sammet tvrdohlavo ide hlavou proti múru s vidinou, že mu hudba po vzore jeho rockových idolov (QUEEN, AC/DC, BON JOVI) vydláždi cestu na Olymp. Zaujímavé je, že aj producentský spojenec Sascha Paeth, ktorý stál napríklad za skvelým počinom The Black Halo od KAMELOT, ho v tejto snahe podporuje. Voči tomu sa samozrejme nedá nič namietať, pretože je cítiť, že Sammet a jeho partia nahrávajú asi to, čo ich v súčasnosti baví (alebo lepšie živí?). No na druhej strane im to prudko uberá na vážnosti. Tam, kde to kedysi bývali silné momenty, je dnes len zábava a jednoduchosť.  A ani tá nie je už to, čo bývala. Takže aký je vlastne Age of the Joker? Tak trocha trápny ako klip k úvodnej Robin Hood, tak trocha klišovitý ako záverečná cukrová balada Every Night Without You, tak trocha mimo ako pokus o blues/country (???) v skladbe Pandoras Box (ktorú Sammet mimochodom v jednom interview označil ako svoju obľúbenú) a dosť šablonovitý a rozťahaný ako väčšina materiálu na albume. Nájdu sa samozrejme aj lepšie miesta, kde sa snažia EDGUY znieť tak trocha ako kedysi.  Taká Breathe alebo Arcane Guild sú toho živým dôkazom. No nie som si celkom istý, či tie snahy znieť metalovejšie nie sú len snahou o zmiernenie kritiky a obavy z toho, že by albumy EDGUY nehádzali do police „metal“, ale rock/pop. 

Tak či onak, nedá sa povedať, že by bol Age of the Joker zlý album. Dovolím si dokonca tvrdiť, že oproti dvom posledným počinom je z celkového hľadiska na tom o niečo lepšie. No marketingové bláboly hlásajúce tradične oslavné ódy budú tiež ďaleko od pravdy. Jednoducho to vyzerá tak, že EDGUY aj v pomerne mladom veku chytajú pomaly, ale isto šediny.

VERDIKT: Nový album od EDGUY nebude spoločníkom do vetra i do dažďa. A určite bude pre mnohých zaujímavý ako zvyšky jedla medzi zubami. No s istou dávkou nadhľadu si dovolím konštatovať, že je to pomerne štandardný počin, ktorý netreba brať príliš vážne a nemám s ním zásadný problém, ktorý by mi nedovolil sa k tomuto občas vrátiť. No ale stále platí, že kde sú tie časy minulé…

Hneď v úvode môjho postrehu k novému albumu EDGUY musím poznamenať, že som fanúšikom najmä ich rannej tvorby, teda asi po album Mandrake z roku 2001. Netvrdím, že sa mi nepáčia aj niektoré songy z albumov po roku 2001, to by som klamal, ale celý album počúvať veľmi nevydržím.

Tobias Sammet naznačil už dávnejšie cestu, ktorou sa budú EDGUY uberať. Taktiež sa priznám, že Tobiasa mám oveľa radšej v AVANTASII ako v jeho domovskej kapele. Dosť bolo mojich názorov, aký je nový album Age of the Joker? Čo to už skôr ako album vyšiel naznačil prvý singel Robin Hood, ku ktorému EDGUY natočili aj videoklip, ktorý je….no, radšej nech si urobí každý názor sám. Už po vypočutí singla a následného vzhliadnutia klipu som mal obavy, že táto skladba bude patriť medzi to lepšie, čo bude na albume a moje obavy sa aj naplnili. Ak sa vám Robin Hood nepáči, tak ako mne, vedzte, že táto skladba patrí medzi tie lepšie na novom albume. V podstate aj ďalšie, ktoré ako tak stoja za zmienku sú iba šedým priemerom, no na The Age of the Joker patria k tomu najlepšiemu na albume.

Sviežo znie úvodný rockový riff v Nobodys Hero a v podstate je sviežou a počúvateľnou celá pieseň. Ešte ako tak vás môže chytiť aj nasledujúca skladba Breathe, no nemôžem sa zbaviť pocitu, že jej melódiu som už počul u viacerých interpretov. Keď však zabudnete na tento fakt, tak naozaj patrí medzi tie počúvateľnejšie. Ako tak sa s prižmúrením oka dajú prežiť aj Rock of Cashel, alebo Behind the Gates To Midnight World. EDGUY opäť nezabudli ani na pomalú skladbu, ktorou je záverečná Every Night Without You, ku ktorej napíšem len toľko, že má naozaj skvelý text, ale kvalít slaďáku Save Me nedosahuje. No, opäť platí upozornenie, že stále je to tá lepšia skladba. Zvyšok albumu je totiž len vata, ktorá by mala zaplniť miesto. Ostatné skladby sú bez zaujímavých nápadov a niekedy sú melódie až neuveriteľne naivné. Taká Pandoras Box má až bluesový nádych, ktorý skladbu doslova ubíja.

Stále sa utvrdzujem v pocite, že Tobiasova tvorba je čoraz „sladšia“ a tohto pocitu sa nezbavím ani po vypočutí novinky EDGUY. Riffy a melódie sú ľahko predvídateľné a v niektorých momentoch absolútne nezáživné. Niektoré skladby by mi štylistikou viac sedeli možno v AVANTASII, ale v podstate som radšej, že si svoje hluché skladateľské miesto vybral Tobias práve v EDGUY. Možno sa niekomu bude zdať, že som k Tobimu až príliš kritický, no už dlhšie mám pocit, že pán Sammet by si mal dať nachvíľu pohov, pretože je vyčerpaný z nápadov. Ako sa EDGUY blížili predošlými dvoma albumami viac k hard rocku, tak novinkou sa blížia až k nechutnému popíku s gitarami. Zaslepení fanúšikovia ma budú určite chcieť ukameňovať, ale myslím si, že si ani netreba otvoriť oči alebo vyčistiť uši, aby pochopili, že Tobiasovi a spol. zrejme zachutili peniažky… Nový album je najhorším v diskografii EDGUY a mňa osobne už od albumovej tvorby odradili úplne. Iné to je pri koncertoch tejto kapely, kedy stále vedia strhnúť fanúšikov. Avšak to už zachádzam od novinky úplne niekde inde. Na záver ešte jedna poznámka. Ak sa vám nepáčili predošlé albumy Rocket Ride alebo Tinnitus Sanctus, tak vedzte, že oproti novinke sú to naozaj výborné diela…

Hodnotenie autora: 3 / 10

Žáner: heavy/power metal Krajina pôvodu: Nemecko Vydavateľstvo: Nuclear Blast Dátum vydania: 26.8.2011 Web: www.edguy.net
Zostava: Tobias Sammet – spev Jens Ludwig -gitara Dirk Sauer – gitara Tobias Exxel – basgitara Felix Bohnke – bicie	Diskografia: Savage Poetry Studio – 1995 Kingdom Of Madness – 1997 Vain Glory Opera – 1998 Theater Of Salvation – 1999 The Savage Poetry – 2000 Mandrake – 2001 Hellfire Club – 2004 Rocket Ride – 2006 Tinnitus Sanctus – 2008 Age of the Joker – 2011
Tracklist: Robin Hood (8:26) Nobodys Hero (4:33) Rock Of Cashel (6:20) Pandoras Box (6:47) Breathe (5:05) Two Out Of Seven (4:29) Faces In The Darkness (5:24) The Arcane Guild (5:00) Fire On The Downline (5:48) Behind The Gates To Midnight World (8:58) Every Night Without You (4:52)	Definitíva: EDGUY s albumom Age of the Joker  už definitívne pochovali svoj ťah na bránku  z pozície power metalovej originality. Novinka je náhravka motajúca sa na vlne hard rocku, stredne rýchlej melódie s tematikou írskych tanečkov, (blues?!?)  a dušou poslednej AVANTASIE. A to je na takúto  skupinu veľmi málo. Zbytočný album, na ktorom sa skupina určite nenadrela. Age of the Joker okrem naozaj veľmi kvalitnej zvukovej obálky kapelu neposúva ničím dopredu.

1 – absolútny prepadák, 2 – otrasné, 3 – slabé, ale stojí za povšimnutie, 4 – priemer s nedostatkami, 5 – priemer s ambíciami, 6 – dobré, 7 – veľmi dobré, ostane dlho v pamäti, 8 – výborné, 9 – strhujúce, nezabudnuteľné dielo, 10 – genialita, pravá Valhalla