Awakening ako celok je jedna šialene pomalá jazda v tom najhoršom sne, kedy by ste na jednej strane chceli, aby sa skončil, no na tej druhej ste zvedaví, ako to všetko môže nakoniec dopadnúť. V rozsahu šiestich skladieb a časovej osi presahujúcej niečo málo cez 47 minút sa to s vami vlečie k poriadnej psychotickej ujme.

Kratučké frustrujúce intro, ktoré neidentifikujete a už sa topíte v zvuku ťaživejšom ako v najtemnejšom kúte industriálnej fabriky. Plíživé tempo ako v béčkovom horore. Vokálne party sú v intenciách toho, čo od sludge očakávate. Vypichnúť niektorú zo šiestich skladieb ani nemožno, držia pohromade a výrazne sa neodlišujú. Plynú svojim ťaživým tempom a čím viac to počúvam, tým viac nadobúdam dojem, že každá ďalšia skladba je ešte viac slow. Určitý zvrat nastáva pri tretej Profane Awakening, páči sa mi jednoducho viac ako prvé dve. Predsa len najlepšou skladbou je Decline of the Ages, s naliehavejším vokálom a dovolím si tvrdiť, že by zapadla ako bonusová na geniálnom Ordo ad Chao od legendárnych MAYHEM.  Vrcholný moment celého šialenstva.

Into the Deep je gradujúca a napriek tomu sa nerozbehne. Ovládne vás bezmocnosť, slabé nátury už dávno prestali počúvať a od zhnusenia si odpľuli, no tí, ktorí to vydržali, vedia kde sa čaro takejto zvukovej nálože nachádza.  Záverečná Along the Circles po ôsmej minúte a tridsiatej siedmej sekunde vygraduje do akejsi chute povyraziť si hudobne, ktorá končí skôr než sa nadýchnete a je koniec.

Máte pravdu, možno už nikdy, ale určite sa nájdu takí, ktorí si to dajú opäť. Rozhodnutie je len na vašej odvahe, vytrvalosti a prekonaní predsudkov. Spojenie dvoch basgitár je príjemným spestrením, aké tu už síce bolo, no nie v takej ťaživej atmosfére nepokoja. Nič hitové, ba ani prvoplánové, skôr dlhodobá pomalá terapia, v ktorej by som prijal viac prevzdušnenia industrialom alebo ambientom. 

Hodnotenie autora: 7,5 / 10