Na našich stránkach nemáme veľmi vo zvyku recenzovať krátke EP, ale v prípade slovenskej legendárnej kapely DEPRESY, sme radi urobili výnimku. Predzvesťou nového materiálu bolo angažovanie známeho bubeníka Hoyasa i väčšia koncertná aktivita. „MMXVIII“ vychádza po neuveriteľných 9 rokoch. A to zas značí jediné – príchod štvrtého štúdiového albumu. Ale nepredbiehajme.

DEPRESY – MMXVIII. Zdroj: FB Depresy official

Fanúšikovia tejto kapely si istotne spomenú na štýlový a nádherný obal predošlého albumu „Morph – Near Death Experience“, ktorý bol celý v tvare pentagramu. Nádhera. Síce od tohto albumu ubehlo takmer desaťročie, DEPRESY neostali nič dlžní svojej povesti. Síce ide o „iba“ o klasické balenie, no dvojskadbový materiál je celý v čiernom, samotný artwork tvorí zlaté iba logo skupiny a pod tým malým písmom názov tohto EP. Jednoduché, trefné, ale najmä vkusné.

Od úvodu je prvá z dvojice skladieb nazvaná „Self Ignition“ atmosférická a s poriadnym ťahom na bránu. Pieseň obsahuje všetko, čo majú fanúšikovia na tejto kapele radi. Atmosféru, kvalitný Vesperov vokál, zaujímavo v pozadí znejúce klávesy, výborné riffy, atmosféru a emócie. V strede piesne po pohodovom zvoľnení tempa príde neuveriteľná pasáž s Vesperovým screamom a poriadnym tempom. Geniálne. DEPRESY sa stále nezabudli poriadne pohrávať s atmosférou a myslím, že fanúšikovia sa im za to odvďačia.

DEPRESY. Zdroj: FB Depresy official

Do druhej piesne „Towards the Desirable State“ prejdeme plynule. V úvode počujeme stredné tempo a melodické vyhrávky, neskôr môžete čakať typickú valivú stenu. To všetko striedajú podarené riffy a neskutočné bicie, ktoré sa nesnažia byť za každú cenu dominantné, no aj tak sú. Ale nenásilne, akosi prirodzene. Samozrejme, nemôžu chýbať ani klepačky. V refréne počujeme ústredný motív celej piesne. Skladba je ďalšou pestrou zmesou atmosféry, riffov a hudobného umenia týchto pánov z Trenčína.

Chalani predviedli opäť svoje kompozičné umenie, v oboch piesňach počujeme nemálo motívov, ale zároveň je jasne daná základná melodická štruktúra, ktorá sa nám nenútene vracia počas celej stopáže oboch piesní. Pochváliť treba aj vokál. Z nízko položeného murmuru, prechádza do rôznych variácií screamov.

Jednoducho, sú tu opäť DEPRESY s vlastnými poznávacími znakmi, ale predsa len sú tu akési živšie DEPRESY, ktoré majú zrazu vietor v plachtách. Myslím, že za to kapela vďačí príchodu bubeníka Hoyasa (ATTACK OF RAGE). Vlial im ten správny impulz.

Výborná práca! Fanúšikovia by si mali toto EP zaobstarať hneď, pretože vyšlo iba v limitovanej edícii 200 kusov.

Hodnotenie autora: 9 / 10

Nahrávku na recenziu poskytla kapela DEPRESY

1 – absolútny prepadák, 2 – otrasné, 3 – slabé, ale stojí za povšimnutie, 4 – priemer s nedostatkami, 5 – priemer s ambíciami, 6 – dobré, 7 – veľmi dobré, ostane dlho v pamäti, 8 – výborné, 9 – strhujúce, nezabudnuteľné dielo, 10 – genialita, pravá Valhalla

DEPRESY – MMXVIII

Stanley „Stillborn“ Černák

Šéfredaktor portálu Valhalla.sk