Tak trochu za to môže i uragán medzi bicími, neodmysliteľný sympaťák Martin „Marthus“ Škaroupka, ktorý nakopol kapelu maximálnym možným spôsobom. Tam, kde gitarista Paul Allender stráca body kvôli prevareným riffom a melodickým vyhrávkam, dostáva Marthus plný „kotol“ za jeho techniku, výbušnosť a suverenitu. O hrdle hlavného protagonistu Daniho Filtha sa popísalo mnoho a ešte mnoho popíše, takže stačí dodať maximálne jednu stručnú poznámku. Kto si už stihol zvyknúť na jeho aktuálny vokálny prejav, tak nezostane prekvapený či nebodaj sklamaný. Ak sa v prípade DIMMU BORGIR možno vyjadrovať o orchestri ako o ďalšom rovnocennom členovi, tak tu takýto problém samozrejme nehrozí. Ten je dávkovaný veľmi citlivo, takže prakticky len dotvára atmosféru a vyznenie konkrétnych skladieb, čo možno taktiež  vyriecť o prítomných zboroch.

Medzi výkvety tejto kolekcie je nutné zaradiť viacero podarených vecí na čele s parádnym úvodným výkopom „The Abhorrent“ (prostredný riff je z rodu geniálnych!), takmer titulnou „Manticore“ či náklepmi „For Your Vulgar Delectation“ a „Huge Onyx Wings Behind Despair“. Na druhej strane sa tak trochu nepodarilo intro a outro, kde sa vyslovene nudím.