Dark Tranquillity – We Are the Void

Áno, zakladatelia melodického death metalu prišli v tomto roku s deviatym štúdiovým albumom. Pauzu medzi posledným Fiction a novým We Are the Void vyplnila kapela skvelým DVD Where Death Is Most Alive. Od nástupu kolegov In Flames sa Gothenburská šestica nachádzala väčšinou v ich tieni. Ako to teda dopadlo s We Are the Void?
Čakať, že by Dark Tranquillity zmenili niečo zo svojich zaužívaných postupov, by bolo absurdné. Tak, ako začne prvá Shadow In Our Blood, pokračuje v podstate celý album. Elektronický úvod, melodické a hutné tempo, vynikajúci vokál, melodický refrén (nie melodický spev) a krátke gitarové sólo. A takto by som mohol pokračovať v opisovaní každej skladby. Skalní fanúšikovia, si však už nevedia predstaviť iný hudobný postup Dark Tranquillity. Tí, svoj charakteristický zvuk pilovali od začiatku svojej kariéry. Aktuálna nahrávka sa najviac podobá na silné albumy Character a Fiction, ale ani zďaleka nie je taká dobrá. Týmto však nechcem znižovať kvality novinky. V podstate sú skladby skoro také isté, avšak dobre počúvateľné. Tri z nich ma zaujali viac ako ostatné. The Fatalist, má opäť elektronický úvod, klávesy, ktoré dopĺňajú riffy, pôsobia tajomne a zároveň ukľudňujúco. V strede sa tempo zrýchli. Dovolím si tvrdiť, že je to asi najlepšia skladba na albume. Oživením albumu je aj Her Silent Language, kde Mikael Stanne strieda brutálnejší vokál s čistým. Atmosféra celej piesni mi pripomína trochu Paradise Lost. Vyzdvihnúť by som chcel určite aj ôsmu v poradí Arkhangel, ktorá je pochmúrnejšia a postupne v nej graduje atmosféra. Vďaka nej ste počas celej skladby v napätí. Arkhangel sa trošku vymiká z rámca celého albumu. Naopak, záverečná Iridium má apokalyptický nádych, pri jej počúvaní sa na vás valí z reprákov beznádej. Niekedy sa tu Stanneho vokál pohybuje až v blackmetalových polohách.  Práve v Irridium asi najviac počuť ich vlastný odkaz Gothenburskej školy. Album zmixoval uznávaný Tue Madsen a jeho rukopis je vo výslednom zvuku cítiť.

Mňa týmto albumom Dark Tranquillity nesklamali. Túto kapelu mám na pomyslenom piedestály vyššie ako In Flames a to najmä kvôli tomu, že sa Mikael neuchyľuje v každej skladbe striedať čistý spev s tým chrapľavým, ako to robí Anders Fridén (ten naspieval úvodný album Skydancer). Po viacerých vypočutiach sa však skladby zlievajú do jednej kopy. Nebyť mnou spomínaných songov, tak by som dal albumu bodov menej. Nemôžem si pomôcť, ale na predchádzajúcich radovkách ma ich melódie očarili oveľa viac.   

Žáner: melodic death metal
Krajina pôvodu: Švédsko
Vydavateľstvo: Century Media, 2010
Web: www.darktranquillity.com
Zostava:
Mikael Stanne – vokály
Niklas Sundin – gitara
Martin Henriksson – gitara
Daniel Antonsson – basgitara
Martin Brändstrom – klávesy, elektronika
Anders Jivarp – bicie
Diskografia:
Skydancer – 1993
The Gallery – 1995
The Minds I – 1997
Projector – 1999
Haven – 2000
Dasmage Done – 2002
Character – 2005
Fiction – 2007
We Are the Void – 2010

Tracklist:
Shadow In Our Blood (3:46)
Dream Oblivion (3:48)
The Fatalist (4:32)
In My Absence (4:47)
The Grandest Accusation (4:55)
At the Point of Ignition (3:52)
Her Silent Language (3:33)
Arkhangels (3:56)
I Am the Void (4:00)
Surface the Infinite (3:50)
Iridium (6:43)
Definitíva:
Muzika typická pre Dark Tranquillity,
plná melodických pasáží,
elektronických samplov a výborného
vokálu Mikaela Stanneho.
Kapela si stále zakladá na tvrdosti,
gitarových riffoch a melódiách.
Pravda, tvrdosť zjemňujú klávesy,
ale práve toto prepojenie dodáva
hudbe týchto švédov osobité čaro.
Na We Are the Void sa však skladby na seba
náramne podobajú
a to je iba na škodu veci.

Autor: Stillborn

Hodnotenie autora: 6,5 / 10

1 – absolútny prepadák, 2 – otrasné, 3 – slabé, ale stojí za povšimnutie, 4 – priemer s nedostatkami, 5 – priemer s ambíciami, 6 – dobré, 7 – veľmi dobré, ostane dlho v pamäti, 8 – výborné, 9 – strhujúce, nezabudnuteľné dielo, 10 – genialita, pravá Valhalla