KORPIKLAANI – Kulkija

Fínski lesní mužíci známi svojou veselosťou a folk metalovou šialenosťou pripravili pre fanúšikov po trojročnej odmlke nový štúdiový album “Kulkija”. V nasledujúcich riadkoch zistíme, či fakt, že ide o v poradí trinástu štúdiovku priniesol partičke okolo Jonneho Järvelu smolu alebo naopak.

KORPIKLAANI pokračujú v nastúpenom trende z roku 2012, kedy vyšiel album „Manala“, to znamená, že ide už o v poradí tretí album, ktorý je celý vo fínčine. Kapela sa ale aj na albumoch pred „Manala“ oveľa viac prikláňala k rodnému jazyku než k angličtine. Pochopiteľne, najväčšie hity v celej diskografii sú v angličtine („Beer, Beer“, „Vodka“, „Wooden Pints“, …), no priaznivci snáď najznámejších predstaviteľov folk metalu vedia, že táto partička to vie poriadne roztočiť aj v krkolomnej fínčine.

KORPIKLAANI – Kulkija

To sa v podstate aspoň sčasti napĺňa už hneď v úvodnej skladbe „Neito“, ktorej dominujú husle a zborové refrény. Aj spoločne s nasledujúcou „Korpikuusen kyynel“ ide o prijemné „pohupovačky“. Nie sú to však veci, ktoré sa vám dostanú okamžite pod kožu, ako sme na to boli zvyknutí v mnohých prípadoch v minulosti.

Tretia pieseň v poradí, „Aallon alla“ je tak trochu hymnická a na pomery KORPIKLAANI pomalšia. Paradoxne, práve táto skladba sa mi po pár vypočutiach dostala celkom pod kožu chytľavým a na fínske pomery „zrozumiteľným“ zvolaním v refréne „Aallon alla“, ktoré sa niekoľkokrát opakuje.

KORPIKLAANI

Viete ako znie fínska metalová balada z útrob lesa? Že nie? Tak skočte na skladbu „Harmaja“, ktorá je plná ťahavých tónov a srší z nej melanchólia.

Z jednotlivých skladieb vypichnem ešte deviatu v poradí s názvom „Henkselipoika“ (mimochodom, prechádzanie si názvami skladieb poslúži ako skvelé logopedické cvičenie). V nej sa celkom výrazne striedajú rytmy, no má asi najchytľavejší a najrytmickejší refrén. Ale ani v tomto prípade nedosahuje level vypaľovačiek, ktoré patria na festivaly…

A to je možno najväčší kameň úrazu celého albumu. Nahrávke sa zo „štylistického“ hľadiska nedá nič vytknúť, ide o folk metal. Kto však čakal, že KORPIKLAANI predvedú opäť poriadne veselú nálož, pri ktorej sa do sýtosti vyskáče koncertný dav, tak bude z poslednej štúdiovky pravdepodobne mierne sklamaný. Väčšina skladieb sa totiž nesie len v priemernom tempe bez extrémne chytľavých refrénov.

Hodnotenie autora: 5,5 / 10

Žáner: folk metal
Krajina pôvodu: Fínsko
Vydavateľstvo: Nuclear Blast Records
Dátum vydania: 07.09.2018
Web: www.korpiklaani.com
Zostava:
Jonne Järvelä – vokály, gitara
Kalle „Cane“ Savijärvi – gitara
Jarkko Aaltonen – basgitara
Tuomas Rounakari – viola
Sami Perttula – akordeón
Matti „Matson“ Johansson – bicie
Tracklist:
Neito (03:52)
Korpikuusen kyynel (04:08)
Aallon alla (04:06)
Harmaja (05:09)
Kotikonnut (04:24)
Korppikalliota (05:39)
Kallon malja (09:46)
Sillanrakentaja (06:44)
Henkselipoika (03:56)
Pellervoinen (03:19)
Riemu (05:16)
Kuin korpi nukkuva (03:56)
Juomamaa (03:49)
Tuttu on tie (07:22)
Diskografia:
Spirit of the Forest – 2003
Voice of Wilderness – 2005
Tales Along This Road – 2006
Tervaskanto – 2007
Korven Kuningas – 2008
Karkelo – 2009
Ukon Wacka – 2011
Manala – 2012
Noita – 2015
Kulkija – 2018
Definitíva:
„Kulkija“ je tak trochu zvláštna nahrávka. Stále máme čo dočinenia s folk metalom (ako inak), ale piesňam chýbajú chytľavé refrény, na aké sme boli zvyknutí. V prípade tohto albumu od KORPIKLAANI nečakajte ani poriadne veselú nálož, pri ktorej sa vyskáčete.

1 – absolútny prepadák, 2 – otrasné, 3 – slabé, ale stojí za povšimnutie, 4 – priemer s nedostatkami, 5 – priemer s ambíciami, 6 – dobré, 7 – veľmi dobré, ostane dlho v pamäti, 8 – výborné, 9 – strhujúce, nezabudnuteľné dielo, 10 – genialita, pravá Valhalla

Redaktor a spoluzakladatel Valhalla.sk Okrem melodického metalu sa vo voľnom čase venuje knihám, internetovej reklame a pivu.