ABORTED – ManiaCult

Belgická hydra menom ABORTED pokračuje v pravidelnom intervale vydávania nového materiálu. Po troch rokoch na svet vyvrhla album „ManiaCult“.

Aktuálne zloženie kapely je chudobnejšie o jedného člena, ešte v roku 2019 odišiel gitarista Mendel bij de Leij, za ktorého neprišla náhrada a tak ABORTED aktuálne tvorí štvorica muzikantov. V poradí jedenásty štúdiový album nahrával každý jedinec samostatne kvôli pandemickým časom. Vokalista Sven de Caluwé si pochvaľoval, že mu za týchto okolností bolo dopriate väčšie množstvo času, čo využil na rozsiahlejšie experimentovanie. Veľké hudobné experimenty sa však nedejú.

ABORTED – ManiaCult

Novinka má už toľkokrát počuté charakteristické črty ich posledných albumov. Keby ste mi pustili akúkoľvek skladbu z posledných troch nahrávok, len ťažko by som ju vedel zaradiť z akého obdobia pochádza.

ABORTED sa skalopevne držia toho, čo ich dokonale vystihuje a tvorí ich poznávaciu značku. Natlakované, klepačkové víchrice s dodatkom technickej hry, no neostávajú len pri besnote. Tým pádom sa neboja melodických prvkov a kde-tu dodávajú atmosféru.

Album „ManiaCult“ rozpráva príbeh o Waylandovi Thurstonovi, ktorý sa pokúša zhromaždiť Lovecraftovských démonov a prostredníctvom nich priviesť koniec sveta. Táto pochmúrna misia zhrnutá v bezútešnom albume, ktorý horí pod zčernalou oblohou. Po preštudovaní textov by ste to však odhadli len ťažko, teda, ak vôbec. Pochmúrnosť a bezútešnosť v hudbe je možné nájsť, ale len v rámci možností. V tak štiepajúcej drvičke predsa len nie je jednoduché operovať aj s takto ladenou náladou.

ABORTED

ABORTED chcú byť vždy obsahovo veľmi bohatí. Žiadny hudobný motív nerozohrávajú príliš dlho, prechádzajú z ukrutností k atmosférickým plochám (čo ma až tak veľmi neberie), k tomu si pridajte variáciu vokálov samotného chŕliča rôznych pazvukov Caluwého, pričom k širšej škále možností dopomohli aj tentoraz hosťujúci vokalisti, ktorých tu nie je málo. Joseph Badolato z FIT FOR AN AUTOPSY („ManiaCult“), Ryo Kinoshita z CRYSTAL LAKE („Ceremonial Ineptitude“), Filip Danielsson z HUMANITY´S LAST BREATH („Drag Me to Hell“) a Ben Duerr z SHADOW OF INTENT („I Prediletti: The Folly of the Gods“).

Táto roztrieštenosť spôsobuje za prvé to, že aj keď kapela servíruje ničiacu kanonádu, málokedy ma dokáže strhnúť. Za druhé, že skladby začnú postupom času splývať a odštartuje náročná orientácia v hlučnom bludisku. V mojom prípade sú to však v súvislosti s ABORTED u mňa už chronické príznaky. Vždy ma vedia osloviť len určitými časťami, málokedy ma baví celá skladba od začiatku do konca, nie to ešte celý album.

Ich žánrové zaradenie znesie pokojne škatuľku moderného death/grindu, kde narážame na ďalší kameň úrazu, ktorý je zvuk. Povahe ich tvorby by svedčala väčšia zvuková špinavosť. Na mňa je to príliš vyumelkované, no čo mi prekáža najviac, je sterilný zvuk dvojkopákových nástrelov.

ABORTED

Prvá polovica nahrávky má baví viac. Úvod (ak nerátame pieseň „Verderf“, čo je z polovice intro, z polovice klasická skladba) obstaráva slušne nakopávajúca titulná vec. „Dementophobia“ predostrie zas hutnejšiu polohu, v melodických častiach pripomínajúca britských CARCASS. Alebo taká „A Vulgar Quagmire“, ktorá je vo svojej druhej polovici ovenčená grindovým nádychom. Za pozornosť stoja určite gitarové sóla a vyhrávky. Nie sú tu len nasilu nastrčené na ozvláštnenie zvuku, ale majú svoju jasnú kvalitu. Dá sa povedať, že ich účel je buď vytvárať atmosféru alebo plynule nadväzovať na priamočiarosť. K malému vybočeniu zavedeného smeru dodali v malej miere napríklad elektronické sample („Portal“), na čo po tretí raz využili hosťujúceho Kristiana Kohlmannslehnera, alebo skandovačky v „Dementophobia“ či „Ceremonial Ineptitude“.

ABORTED sa teda s novinkou „ManiaCult“ naďalej držia svojej jasne definovanej tvorby. Ničivá deštrukcia je miestami poprekladaná technickým uchopením, melodikou a temnejšou náladou. To všetko je zaobalené do sterilného zvuku. Postupom času však hrozí splývanie jednotlivých skladieb.

Hodnotenie autora: 6 / 10

Páčia sa vám naše autorské články? Ak máte záujem, môžete nás podporiť ľubovoľnou sumou. Peniaze využijeme na prevádzku Valhalla.sk.

Žáner: death/grind
Krajina pôvodu: Belgicko
Vydavateľstvo: Century Media Records
Dátum vydania: 10.09.2021
Web: https://goremageddon.be/

Zostava:
Sven de Caluwé – vokály
Ian Jekelis – gitara
Stefano Franceschini – basgitara
Ken Bedene – bicie, klávesy, sample

Hostia:
Kristian Kohlmannslehner – klávesy, sample
Jeroen Camerlynck – sprievodné vokály
Bart Govers – sprievodné vokály
Joseph Badolato – vokály v „ManiaCult“
Ryo Kinoshita – vokály v „Ceremonial Ineptitude“
Filip Danielsson – vokály v „Drag Me to Hell“
Ben Duerr – vokály v „I Prediletti: The Folly of the Gods“

Tracklist:
Verderf (02:57)
ManiaCult (03:37)
Impetus Odi (03:45)
Portal to Vacuity (04:40)
Dementophobia (03:00)
A Vulgar Quagmire (03:17)
Verbolgen (01:38)
Ceremonial Ineptitude (03:53)
Drag Me to Hell (05:03)
Grotesque (03:53)
I Prediletti: The Folly of the Gods (05:03)
Diskografia:
The Purity of Perversion – 1999
Engineering the Dead – 2001
Goremageddon: The Saw and the Carnage – 2003
The Archaic Abattoir – 2005
Slaughter & Apparatus: A Methodical Overture – 2007
Strychnine.213 – 2008
Global Flatline – 2012
The Necrotic Manifesto – 2014
Retrogore – 2016
TerrorVision – 2018
ManiaCult – 2021
Definitíva:
Album „ManiaCult“ je opätovné vydanie sa na cestu po jasne vyšliapaných a už niekoľko rokov udržiavaných zákutiach. Nemám problém priznať, že ABORTED odviedli kvalitnú prácu, len mňa to akosi necháva chladným. Ak však máte radi tvorbu tejto kapely, nejaký ten bodík si k výslednej známke pokojne prihoďte.

1 – absolútny prepadák, 2 – otrasné, 3 – slabé, ale stojí za povšimnutie, 4 – priemer s nedostatkami, 5 – priemer s ambíciami, 6 – dobré, 7 – veľmi dobré, ostane dlho v pamäti, 8 – výborné, 9 – strhujúce, nezabudnuteľné dielo, 10 – genialita, pravá Valhalla

Odporúčané články