Človeku sa ani veriť nechce, že Gothoom napísal už svoje siedme pokračovanie. Areál Chaty Kollárová privítal fanúšikov a more kapiel už po druhýkrát. Tím Valhalla.sk sa zúčastnil z trojdňového hudobného maratónu na poslednom dni, keď medzi headlinerov patrili CATTLE DECAPITATION, NAPALM DEATH a ASPHYX.

Štvrtok patril na Gothoome najmä black metalistom, fanúšikovia si vychutnali skupiny ako INFERNO, BÖLZER, BATUSHKA, MARDUK alebo HARAKIRI FOR THE SKY. V piatok sa ľudia bavili na SIX DEGREES OF SEPARATION, DAYLIGHT MISERY, AHUMADO GRANUJO v pôvodnej zostave, GRAVEWORM, HELEVORN alebo ROTTING CHRIST.

Ja osobne som sa v relatívne „novom“ areáli festivalu ocitol úplne po prvýkrát (aj keď to momentálne žiaľ vyzerá, že zrejme aj posledný). Úzka a rozbitá cesta smerom ku Chate Kollárová dávala jasné znamenie. Ideme hlboko do krásnej slovenskej prírody. Prvé potešenie prišlo hneď pri akreditácii, organizátori majú zmysel pre detail, čo potvrdili naozaj peknými vysačkami pre novinárov a fotografov. Každé médium malo na nich svoj názov a z druhej strany bol šikovne vytlačený program celého festivalu.

Areál je milý a útulný. Ak som správne rátal, našli sme tri stánky s výčapom (jeden v chate), dva s jedlom (z toho jeden vegetariánsky), a reštauráciu v chate. Pre potreby Gothoomu to bohate stačilo. Najviac stánkov bolo s tričkami a cdčkami. Opäť raz bol žetónový systém, jediné, čo ma trošku zarazilo, že žetón na pohár (áno, pekný a klasický festivalový, ktorý si môžete odniesť domov) stál 2 eurá.

Sobotňajší program odpálili na už 20 minút po deviatej hodine bratislavskí thrasheri MAJSTER KAT. Pokračovalo sa v rýchlom tempe, fanúšikom sa predviedli NATURAL BORN FUCKERS, BRAINSCAN, HOLOTROPIC a ATTACK OF RAGE. Druhým potešením bol zvuk počas všetkých sobotňajších koncertov.

Prvé vystúpenie, ktoré sme pozorne sledovali, bol koncert Košičanov OBLITERATE. Skúsení hudobníci sú na scéne už od roku 1992 a to na ich pódiovom prejave jednoznačne vidieť. Kapelu na „poslednú“ chvíľu zachránil Rado Michalko z BRUTE, ktorý zaskočil na pozícii basáka.

Za Marcela zas za bicími zaskočil Eugene, a tak sa Košičania mohli predviesť ako plnohodnotná kapela. Pestrému a výživnému metalcoru vládne Gabiho vokál spoločne s jedinečnou Ivanovou gitarou, vďaka ktorej sme sa na 40 minút preniesli do inej dimenzie. Vydarený koncert.

Po tomto koncerte sa to pod pódiom zaplnilo o čosi viac. K videniu bolo konská hlava, množstvo toaletných papierov a bielych „skafandrov“. Bolo to jasné znamenie, pretože na pódiu sa už chystala čoraz populárnejšia česká veselá grindfekálna partička GUTALAX. Gothoom razom poriadne ožil, pod pódiom sa strhol poriadny kolotoč, keď česká skupina masírovala do ľudí jeden „tanečný“ hit za druhým. Došlo na osvedčené skladby „Asshole Ghost – Wishmaster“, „Šoustání v kaďáku heverem z tyráku“ alebo „Šoustání prdele za slunné neděle“.

Kapela však zahrala aj novšie skladby „Toi Toi Story“, „Vylízaní hnědky stokilový štětky“ alebo „Fart Fart Away“. Medzi skladbami nechýbali vtipné preslovy forntmana Matyho. GUTALAX buď milujete alebo nenávidíte. Mnoho grindových odborníkov ich nepovažuje za dobrú skupinu a nerozumie jej obrovskému úspechu, veď hrávajú na čoraz väčších akciách, chodia na turné po celom svete. Utvorenie názoru už nechám na vás, no ľudia ich majú radi a ich koncerty sú vždy zárukou dobrej zábavy. A o to predsa ide.

Ďalšia skupina, na ktorú sme boli zvedaví, boli Malťania WEEPING SILENCE. Aj keď je kapela na scéne už od roku 1995, okrem jej názvu som ju doteraz nepoznal. Siedmi muzikanti z ďalekej Malty majú na svojom konte štyri štúdiové albumy. Z úvodu sa mi ich gothic/doom metal veľmi pozdával, ťažšia valivá atmosféra mala svoje čaro.

Aj keď treba jedným dychom dodať, že vystúpeniu chýbala tma. Sympatická speváčka Diane Camenzuli mala obstojný čistý vokál o harsh sa zas postaral Dario Pace Taliana. Ono, to však fungovalo u mňa asi iba približne polovicu ich setu. Neskôr sa mi pri ich tvorbe začali vybavovať viaceré známejšie mená z metalového sveta. Priemerný koncert.

Tesne po 18:00 bolo už všetko pripravené na švédskych deatherov DIABOLICAL. Kvarteto hudobníkov mieša do svojej tvorby okrem deathu aj prvky thrash metalu. Zraky fanúšikov sa väčšinou upierali na frontmana Sverkera Widgrena, známeho aj z pôsobenia v skupinách CENTINEX a DEMONICAL.

Skupina vydala iba nedávno nové štvorskladbové EP „Umbra“, ktoré odprezentovala aj na Gothoome. Ich koncert zaujal, no žiadal si trošku väčšiu odozvu od fanúšikov.

Pod pódiom sa po vystúpení DIABOLICAL začalo schádzať už oveľa viac fanúšikov, aj to bol neklamný znak toho, že na rade je silný trojblok koncertov, ktorý odštartovali CATTLE DECAPITATION zo San Diega. Ich progresívny death metal s prvkami grindcoru je jedinečný a to nám predviedli aj počas ich hodinového setu. Po úvodnom intre to pätica muzikantov odpálila piesňou „Manufactured Exctint“, ktorá je titulnou z aktuálneho počinu „The Anthropocene Exctinction“. Mimochodom, z tohto albumu odznelo dokopy až šesť piesní.

Vokalista Travis Ryan bol nezastaviteľný, síce pomedzi songy veľmi nerečnil, ale aj tak podal nadľudský výkon. Tak, ako vlastne celá kapela. Tá bola strojovo presná s výbornou dynamikou a famóznymi breakdownami. Mňa najviac potešila pieseň „You Disposal“ z predchádzajúceho albumu. Výživný set zakončili CATTLE DECAPITATION skladbou „Kingdom of Tyrants“. Výborný koncert a to boli pred nami ešte NAPALM DEATH a ASPHYX!

Pomaly sa už všetko chystalo na azda najväčší ťahák siedmeho ročníka Gothoomu, legendárnu britskú partičku NAPALM DEATH. Za bubeníkom Dannym Herrerom sa týčila krásna plachta s logom kapely, na pódiu už stáli aj ďalšie legendy Shane Embury a John Cooke, ktorý dočasne nahradil Mitcha Harrisa. Ako posledný vyšiel na scénu Mark „Barney“ Greenway a NAPALM DEATH odpálili koncert skladbou „Apex Predator – Easy Meat“. Pokračovalo sa „Silence is Deafening“ a „When All is Said and Done“. Zraky fanúšikov sa pochopiteľne najviac upierali na nezastaviteľného Barneyho a jeho typické nekontrolovateľné zbesilé pohyby. Pomedzi jednotlivé piesne prezentoval svoje pohľady na aktuálnu situáciu, za čo ho publikum odmeňovalo búrlivým potleskom. Opäť nechýbala typická anglická skromnosť a istá noblesa, ktorou sa frontman NAPALM DEATH prezentoval. Akonáhle však prišlo na nejakú skladbu, bol ako odtrhnutý z reťaze. Vlastne ako vždy.

Zvuk bol počas celého koncertu výborný, najviac vynikala krásna bublajúca basa Shanea Emburyho. Počas koncertu sa utvoril aj menší circle pit. Kapela nekládla dôraz len na aktuálny album, aj keď z neho odznelo viacero skladieb, ale došlo aj na časom preverené pecky ako „Scum“, „Suffer the Children“, „Breed To Breathe“.  V závere zaznela aj  pársekundovka „You Suffer“ a cover verzia DEAD KENNEDYS a ich legendárna pieseň „Nazi Punks Fuck Off“, ktorá sa stretla s nadšenou reakciou stovky fanúšikov. Skvelé! NAPALM DEATH sa definitívne rozlúčili s „Adversarial/Copulating Snakes“. Mňa osobne trošku zamrzelo, že z predošlého albumu „Utilitarian“ neodznela absolútne žiadna skladba, no aj tak hodnotím tento koncert na výbornú. NAPALM DEATH naživo jednoducho neprestanú baviť nikdy!

Po hodinke ušného výplachu od britských legiend sme tu mali pripravenú ďalšiu hodinku výdatného death metalu reznutého s doomom. Na pódium vyšli (meškalo sa nejakých 15 minút) Holanďania APHYX na čele s legendárnym chrličom Martinom van Drunenom. Pravda, zostava kapely sa už poriadne pomenila a práve Martin z nej ostal jediný. Frontman s jedinečným hlasom (radím ho spoločne s Johnom Tardym z OBITUARY k absolútnej death metalovej špičke) spolu so svojimi spoluhráčmi odpálili koncert skladbou „The Quest of Absurdity“. Pred „Death the Brutal Way“ sa van Drunen pomedzi piesne aj viac rozrečnil a prezradil nám, že gitarista Paul Baayens je posledný večer slobodným mužom. Baayens mal na druhý deň totiž svadbu. Van Drunen ukázal zmysel pre humor, pretože vtipkoval, že to môžu využiť prítomné dievčatá. Celkovo sa celá skupina ukázala ako milí a skromní ľudia. Prehodili s fanúšikmi pár slov a odfotili sa s každým, kto ich o to požiadal. Počas koncertu Martin nezabudol povedať, že hrali na veľkých festivaloch ako je Wacken, no radšej majú takéto menšie akcie s rodinnou atmosférou. Nezabudol poďakovať ani organizátorom za pozvanie a vyslovil im podporu v organizovaní ďalších ročníkov. Vskutku milé gesto, navyše bolo cítiť, že je to myslené úprimne. Netreba ani zabudnúť, že Martin van Drunen odohral koncert v tričku slovenskej kapely BETON.

Poďme, ale späť ku koncertu, keď zaznela klipovka zo stále aktuálneho albumu (aj keď už skupina oznámila tvorbu nového albumu nazvaného „Incoming Death“) – „Deathhammer“, zafungovala u mňa absolútna kontrolka kvality. „Zimomriavky“ (alebo ak chcete, zježené chlpy!) som mal po celom tele! Na piesne ASPHYX sa chytali aj fanúšikovia a bolo vidieť, že nielen oni, ale baví sa a koncert si užíva, aj kapela samotná. Bubeník Stefan Hüskens si dokonca točil spoza bicích aj reakcie fanúšikov na video. ASPHYX zahrali prierez celou diskografiou, došlo aj na legendárne skladby „We Doom You to Death“ alebo „The Rack“. S Gothoomom sa rozlúčili sympatickí Holanďania piesňami „Scorbutics“ a „Last One on Earth“. Moje prvé stretnutie s ASPHYX dopadlo nad očakávanie dobre a dovolím si trvdiť, že predviedli najlepšie vystúpenie sobotňajšieho večera/noci. Už CATTLE DECAPITATION a NAPALM DEEATH odohrali extrémne dobré koncerty, no v mojom osobnom ponímaní boli kráľmi večera práve ASPHYX.

Viacero fanúšikov sa už pobralo práve po tomto koncerte domov alebo do ubytovne a stanov. Po ASPHYX nasledovali české legendy MALIGNANT TUMOUR, ktoré ešte svojim crust/punk/rock n roll metalom rozprúdili fanúšikov. Mimochodom, táto skupina oslavuje v tomto roku 25 rokov na scéne. Za ich zvukov sme sa pobrali smerom k autu aj my…

Podľa oficiálneho vyhlásenia organizátorov na facebooku sa zišlo na Gothoome 1730 fanúšikov. Nemôžem hodnotiť predošlé dni, keďže sme boli na podujatí iba v sobotu, no môj odhad na poslednom festivalovom dni je okolo 600 ľudí, a to mi prišlo naozaj dosť málo. Nezaškodilo by o pár stovák ľudí viac, na takúto výrobnú zostavu kapiel.

Siedmy ročník Gothoomu je už teda minulosťou. Treba podotknúť, že tento festival nie je iba o kapelách, ale o rodinnej (zúčastnilo sa ho niekoľko famílií s deťmi, len tak ďalej!)a priateľskej atmosfére, kde sa každoročne stretávajú ľudia, ktorí sa možno nevidia celých dvanásť mesiacov. A práve kvôli takýmto priateľstvám je tento festival výnimočný a vďaka neopakovateľným zážitkom získava svoje meno aj v zahraničí. Takmer celá ťarcha a zodpovednosť za všetko leží na pleciach viac-menej jedného človeka, Petra Beťka, ktorému patrí za to všetko obrovská vďaka. Dovidenia o rok, priatelia.

PLUSY:
ASPHYX, NAPALM DEATH, CATTLE DECAPITATION, rodinná a priateľská atmosféra, kopec známych ľudí, pekný areál

MÍNUSY:
Nezaškodilo by o pár stovák ľudí viac, v sobotu určite (nie, nevytratila by sa tým istotne rodinná atmosféra)

Foto: Luss