Veď predsa len podobne trafených rýchlych spolkov nie je neúrekom. To či bude prekonaný rýchlostný rekord gitarovej riavy alebo nebodaj nás kapela ovalí niečím nečakaným zodpovedá novinka „Reaching into Infinity“.

DRAGONFORCE – Reaching into Infinity

Kapela vykračuje trendom posledných nahrávok. Najmä tých, na ktorých za vokálom počuť Marca Hudsona. Inštrumentálny perfekcionizmus či dokonca jeho chvastúnstvo ustupuje a podriaďuje sa v prospech skladby ako takej. Tá sa teda zbytočne nenabaľuje a nešperkuje kadejakým hudobným balastom, ktorý aj tak len natiahne jej dĺžku ako tomu bolo na albumoch „Inhuman Rampage“ a „Ultra Beatdown“.

Samotnou podstatou hudby ostáva melódia a jej vysoká nákazlivosť. Tú možno nájsť pomaly v každom refréne alebo sóle a s jej krátkou inkubačnou dobou robí jednotlivé skladby príťažlivými a ľahšie uchopiteľnými. Ďalším dôležitým stavebným kameňom ostáva rýchlosť. Je neoddeliteľnou súčasťou DRAGONFORCE, veď práve na nej si chalani vybudovali svoju reputáciu. Aktuálny album sa opäť pyšní krkolomnými gitarovými pletencami, akrobatickými figúrami na hmatníkoch a čierno bielych klapkách s tradične suverénnym vokálnym prejavom. Tomu všetkému kvalitne podkuruje nováčik za bicou artilériou Gee Anzalone.

Na druhej strane sa absolútne netreba obávať jednotvárnosti. „Reaching into Infinity“ obsahuje dostatok pestrosti, vyhýba sa tempovej jednotvárnosti a predovšetkým sa dokáže pohrať s rozmanitosťou nálad a motívov. Dokonca sa v niektorých momentoch vie nadýchnuť k istej veľkoleposti či impozantnosti, ba aj sem-tam zabrúsi k iným metalovým žánrom.

DRAGONFORCE

Po titulnom intre nás čaká klipová „Ashes of the Dawn“, tá nás ovalí svojou podmanivosťou.  Hravým gitarovým motívom neseným dvoj záprahom bicích sa s nami bude ihrať do posledného tónu. V podobnom chytľavom duchu sa odvíja i „Judgement Day“, začína rozvíjajúcimi sa klávesmi pokračujúc bezhlavým cvalom rytmiky a roztopašou nabitými gitarami. V polovici sa skladba, podobne ako aj ďalšia „Astral Empire“, láme v pokojnú inštrumentálnu pasáž. Tento krátky pokoj zbraniam len nabije bláznivej samopaši gitár a kláves a uvoľní doteraz utiahnutú kazajku bláznovstva.

S nástojčivými klávesmi a gitarami, agresívnejším vokálom, pestrou paletou hudobných nápadov a nepokojom nasiaknutým gitarovým sólom pokračuje v sľubovanej pestrosti „Curse of Darkness“. Baladické momenty v „Silence“ sú striedané uletenou „Midnight Madness“. V skladbe „War!“ sa nám dostáva nákladu thrashových riffov, nálože ostrého frázovania, celá skladba sa tak rúti vpred ako nezastaviteľný buldozér.

Za najambicióznejší kúsok celého albumu však považujem „The Edge of the World“, ktorý vyčnieva nielen svojou dĺžkou ale aj tým, že kapela sa vzdáva svojej rýchlosti, teda svojej komfortnej zóny. Miesi sa v nej mnoho melódií, gradujúcich motívov a žánrových odtieňov. Tie sa v plnej miere prejavujú najmä v záverečnej inštrumentálnej pasáži s mnohými vrstvami kláves a gitár. Najpríťažlivejšou je práve tá s death metalovým vokálom, hrubozrnnými riffmi budiacimi stiesňujúce pocity. Zdá sa, že táto poloha je Frédéricovi Leclercqovi (basgitara) blízka a nenecháva si ju len pre svoj bočný projekt SINSAENUM.

Prekvapenie od DRAGONFORCE pravdepodobne čakal málokto. Aj napriek tomu sa im podarilo do hodiny nového materiálu napratať dostatok výživných nápadov, inštrumentálnej suverénnosti a zručnosti, ktorou už roky zamotávajú hlavy. Popritom si udržali hudobnú rôznorodosť pestrosťou vokálov alebo malým zabrdnutím do iných metalových škatuliek, ktorým len osviežili tohtoročnú nádielku.

Hodnotenie autora: 8 / 10

1 – absolútny prepadák, 2 – otrasné, 3 – slabé, ale stojí za povšimnutie, 4 – priemer s nedostatkami, 5 – priemer s ambíciami, 6 – dobré, 7 – veľmi dobré, ostane dlho v pamäti, 8 – výborné, 9 – strhujúce, nezabudnuteľné dielo, 10 – genialita, pravá Valhalla

Ján Magdoško

Redaktor Valhalla.sk