Prečo práve SABATON? Písal sa rok 2012 a schyľovalo sa k vydaniu koncepčného materiálu „Carolux Rex“. História by na tento okamih nazerala len ako na doteraz neprekonaný míľnik diskografie Švédov, ak by definitívny odchod z kapely neohlásili obaja gitaristi Oskar Montelius a Rikard Sundén za sprievodu Daniela Mullbacka (bicie) a Daniela Mÿhra (klávesy).

CIVIL WAR – Invaders

Takto vznikli základy CIVIL WAR, ku ktorým bol neskôr rekrútovaný Nils Patrik Johansson (ASTRAL DOORS). Mať v kapele takýto famózny vokál, tak môžem spievať hoci aj o konvalinkách a zakaždým z toho bude heavy metal ako remeň. Po troch solídnych radovkách, na ktorých potvrdili kompozičnú stabilitu, inštrumentálnu spoľahlivosť a dokonca vystrihli aj zopár koncertných šlágrov, predstavuje novinka „Invaders“ akýsi nový začiatok a potvrdenie vlastnej životaschopnosti.

Tým hlavným dôvodom je odchod Nilsa Patrika Johanssona, ktorého náhradou sa stal Kelly Sundown Carpenter. Bez zveličovania možno konštatovať, že si kapela vokálne nepohoršila. Získala viac než adekvátnu náhradu, dokonca s bohatším výrazom. Príbuznosť s Johanssonovým hlasom je evidentná, postrehnúť možno odtiene božského Dia, polohy nie neznáme hlasom Ricka Altziho (MASTERPLAN), Yannisa Papadopoulosa (BEAST IN BLACK) alebo Jonnyho Lindqvista (NOCTURNAL RITES). Zmenami za uplynulý čas kompletne prešla aj gitarová sekcia. Najnovším prírastkom je Thobbe Englund, taktiež ex-SABATON sekerník.

Obsah kotúča „Invaders“ poznajúc i predchádzajúce štúdiové kúsky nie je až takým prekvapením. Čo však teší je fakt, že v jeho prvej polovici predvádza CIVIL WAR najlepší výkon svojej doterajšej kariéry. Sme svedkami bravúrne zvládnutej abecedy európskeho power metalu. Môžeme jej síce vytknúť nedostatok jedinečnosti, absenciu osobitosti, čerpanie z minulosti, hoci stále prirodzené a ľahko stráviteľné, a nie nezriedkavé inšpirovanie sa žánrovými kolegami.

CIVIL WAR

V čom však exceluje je práve organické prepojenie zmienených prvkov, ktoré sa vďaka vyzretej stavbe piesní s nemalou a stále hravou i príťažlivou vrstevnatosťou pretavila do neodolateľne zvodných power metalových figúr. Tie síce v druhej polovici materiálu v pár položkách sú z formy, stratia ligot a začnú pôsobiť ošumelo. Napriek nie úplne vyrovnanej kondícii a pokrivkávajúcej konzistencii máme dočinenia s materiálom, ktorému nemožno poprieť húževnatosť a dravosť, majestátnosť a výpravnosť, melodickosť a vzdušnosť.

Momenty, v ktorých doska vyniká kombinujú práve spomenuté prvky v jedno. Na ne dochádza hneď skraja dosky. Úvodnou skladbou „Oblivion“ sme podmanivými orientálnymi motívmi po vzore MYRATH či KAMELOT unesení na nedozerné planiny plné melodicky klenutých a uhrančivých vokálov s grandiózne vyšperkovanými inštrumentálnymi plochami. „Dead Man’s Glory“ a titulná „Invaders“ sú poznačené dozvukmi dedičstva SABATON, ktoré však okamžite odznievajú nepoľavujúcou mohutnou hymnickosťou v refrénoch a zboroch. Druhá spomenutá platí za burácajúci power metalový valec hnaný dôraznými gitarami, vypätým vokálom a hrmiacim refrénom.

Nezľavujúcu parádnu fazónu potvrdzuje aj nasledujúca zádumčivo potemnela „Heart of Darkness“ s opantávajúcimi „djentovými“ riffmi po vzore posledných albumov EVERGREY. Ani pompou zdobená a precítene nadýchaná „Andersonville“ nezaťahuje ručnú brzdu za doteraz zážitkovo bohatou a emočne vypätou časťou materiálu. To sa udeje až trojicou „Carry On“, „Soldiers and Kings“ a „Warrior Soul“, ktoré zráža melodická prostosť či zlyhávajúca prvoplánovosť, a po vzore BATTLE BEAST alebo BEAST IN BLACK riffová letargia a rytmická topornosť.

Pieseň „Slaughterhause 5“, inšpirujúca sa rovnomenným dielom od Kurta Vonneguta, nás vracia do formy zo začiatku disku a prináša sýte a rozpínajúce sa zbory pripomínajúce ORDEN OGAN, ale hlavne úsporné, no účelné bicie, dobiedzajúce riffy a podarené gitarové sólo. Kypiacim power metalovým kotlom „Battle of Life“ sa dostávame na záver dosky, ktorá ma síce ďaleko od žáner inovujúceho diela a nezíska ďalších fanúšikov, ale jej devízou je bezprostrednosť, uvoľnenosť a bez zbytočného špekulovania servíruje to, čo sa tak žánrovo spätej kapely žiada.

Hodnotenie autora: 7 / 10

1 – absolútny prepadák, 2 – otrasné, 3 – slabé, ale stojí za povšimnutie, 4 – priemer s nedostatkami, 5 – priemer s ambíciami, 6 – dobré, 7 – veľmi dobré, ostane dlho v pamäti, 8 – výborné, 9 – strhujúce, nezabudnuteľné dielo, 10 – genialita, pravá Valhalla

Ján Magdoško

Redaktor Valhalla.sk