DEEP PURPLE – Whoosh!

Neuveriteľný 21. štúdiový album vydávajú v týchto dňoch legendy DEEP PURPLE.

DEEP PURPLE sú kapelou, ktorú pozná snáď každý. Teda každý, kto akýmkoľvek spôsobom alebo intenzitou inklinuje k rockovej alebo metalovej hudbe. Kapely ako DEEP PURPLE, BLACK SABBATH a LED ZEPPELIN boli zakladateľmi a abecedou rockovej (metalovej) hudby. Dodnes sú obrovskou studnicou inšpirácie pre mnohé skupiny.

DEEP PURPLE – Whoosh!

Album „Machine Head“ z roku 1972 je pre mňa absolútnym vrcholom a obrovským míľnikom tejto legendy. Nedám dopustiť ani na nahrávky „Burn“ (1974), „Perfect Strangers“ (1984), či „Purpendicular“ (1996). Proste, ťažko vybrať len jeden.

Páni muzikanti si urobili ďalšiu radosť novinkou „Whoosh!“. Radosť? Áno, som presvedčený, že hudobníci typu členov DEEP PURPLE si robia ďalšími piesňami a nahrávkami len a len čistú radosť. Nepotrebujú tvoriť pre slávu alebo počúvateľnosť v rádiách. A presne o tom je aj ich spomínaná novinka. O radosti z hudby.

Album otvára pieseň „Throw My Bones“, ktorá je absolútne typická pre túto kapelu a nesie všetky jej poznávajúce znaky. Typická „párplovina“. Hmm, ale vlastne, ktorá skladba na novinke nie je? Každopádne, do popredia sa nám v mnohých piesňach na aktuálnej novinke do popredia dostanú klávesy.

Bolo by ťažkopádne, opisovať každú a jednu pieseň na „Whoosh“. Z nahrávky cítiť spomínanú radosť muzikantov. Fanúšikovia rockovej hudby by skrátka túto kapelu poznali po pár sekundách. Jemnejší prejav nástrojov radí novinku možno až do škatuľky AOR, ktorá je jemne zmiešaná s hard rockom.

DEEP PURPLE

„Nothing At All“ je prekrásnou piesňou, ktorú predsa len spomenúť musím a chcem. Perfektná melódia a súzvuk nástrojov, ktoré posúvajú kapelu do jemne progresívnych vôd.

Na nahrávke nájdeme veľmi kultivovaný prejav všetkých nástrojov, taktiež vynikajúce gitarové vyhrávky a sóla. Rovnako tak spomínané klávesy. Rytmická linka nezaostáva a vokál Iana Gillana je na jeho vek skutočne famózny a obdivuhodný.

DEEP PURPLE v roku 2020 znejú ako zneli v roku 1968 pri svojom debute. Sú však vyzretejší a pokojnejší. Každopádne gro a celá štruktúra skladieb zostala nemenná. Prečo by mali meniť niečo, s čím vlastne prišli medzi prvými? Pre niekoho vyznie možno tento album fádne. Bude to asi tým, že zasiahnuť tri generácie sa ešte dá. Štyri už asi nie. Taktiež ťažko hovoriť o nejakom hitovom potenciále skladieb alebo umiestnení v nejakých rebríčkoch.

Ale keď sa do neho poriadne započúvate, zistíte, že vám DEEP PURPLE aj v roku 2020 ponúkajú silné melódie a naozajstnú radosť z hry a muziky. Ide z nich skôr tá poctivá „párplovina“. Starí páni dokázali aj na novinke, že nie nadarmo logo a meno ich kapely je veľkou legendou. Jednoducho, príjemný album, z ktorého je cítiť poctivosť, úprimnosť a radosť z hudby.

Hodnotenie autora: 7,5 / 10

Páčia sa vám naše autorské články? Ak máte záujem, môžete nás podporiť ľubovoľnou sumou. Peniaze využijeme na prevádzku Valhalla.sk.

Žáner: hard rock
Krajina pôvodu: Anglicko
Vydavateľstvo: earMUSIC
Dátum vydania: 10.08.2020
Web: https://deeppurple.com/
Zostava:
Ian Gillan – vokály
Steve Morse – gitara
Roger Glover – bagitara
Don Airey – klávesy
Ian Paice – bicie
Tracklist:
Throw My Bones (03:39)
Drop the Weapon (04:23)
We’re All The Same in the Dark (03:44)
Nothing At All (04:43)
No Need To Shout (03:31)
Step By Step (03:34)
What the What (03:33)
The Long Way Round (05:40)
The Power of the Moon (04:09)
Remission Possible (01:39)
Man Alive (05:36)
And the Address (03:35)
Dancing In My Sleep (03:52)
Diskografia:
Shades of Deep Purple – 1968
The Book of Taliesyn – 1968
Deep Purple – 1969
Deep Purple in Rock – 1970
Fireball – 1971
Machine Head – 1972
Who Do We Think We Are – 1973
Burn – 1974
Stormbringer – 1974
Come Taste the Band – 1975
Perfect Strangers – 1984
The House of Blue Light – 1987
Slaves and Masters – 1990
The Battle Rages On… – 1993
Purpendicular – 1996
Abandon – 1998
Bananas – 2003
Rapture of the Deep – 2005
Now What?! – 2013
Infinite – 2017
Whoosh! – 2020
Definitíva:
DEEP PURPLE v roku 2020 znejú ako zneli v roku 1968 pri svojom debute. Sú však vyzretejší a pokojnejší. Jemnejší prejav nástrojov radí novinku možno až do škatuľky AOR, ktorá je jemne zmiešaná s hard rockom. Na novinke „Whoosh“ je cítiť radosť z hudby v každej piesni, v každej sekunde. Jednoducho, úprimný a poctivý album.

1 – absolútny prepadák, 2 – otrasné, 3 – slabé, ale stojí za povšimnutie, 4 – priemer s nedostatkami, 5 – priemer s ambíciami, 6 – dobré, 7 – veľmi dobré, ostane dlho v pamäti, 8 – výborné, 9 – strhujúce, nezabudnuteľné dielo, 10 – genialita, pravá Valhalla

Odporúčané články