Dominika Hodáňová zo skupiny SYMFOBIA. Foto: Erika Strečková

BRATISLAVA. Už je to viac ako polroka, čo je Dominika Hodáňová súčasťou kapely SYMFOBIA, no stále môžeme o nej hovoriť ako o novej tvári slovenských symfonických jednotiek. Do kapely prišla v októbri 2020 a všetci vieme, aká nepriaznivá situácia v súvislosti s ochorením Covid-19 bola vo svete.

Fanúšikovia tak mali možnosť vidieť zatiaľ len na jedinom online koncerte, ale už čoskoro sa to má zmeniť. Aj napriek tomu, že mnoho ľudí zarmútila správa o odchode obľúbenej Simony Janovičovej, zdá sa, že Hodáňová do skupiny zapadla, na jej doposiaľ jediný koncert so SYMFOBIA boli len a len pozitívne ohlasy, a s Erikou Strečkovou vytvorili silný spevácky tandem.

Dominika pochádza z mesta Holíč, ale už dlhšie žije v Bratislave. Šesť rokov študovala operný spev, momentálne pokračuje v štúdiu na VŠMU v Bratislave. Venuje sa aj klasickej hudbe, pôsobila v niekoľkých zboroch. Účinkovala aj na Novej Scéne.

SYMFOBIA čaká v lete niekoľko vystúpení (ak to situácia dovolí), plus už čoskoro sa dočkáme zbrusu novej piesne a videoklipu. A tak sme sa spojili s príjemne naladenou Domčou, s ktorou sme sa podrobnejšie porozprávali o jej vstupe do kapely, o jej obavách, pocitoch, koncertnej premiére, budúcnosti, Covide a mnohom inom.

Dominika Hodáňová. Foto: Erika Strečková

Súčasťou kapely SYMFOBIA si od začiatku októbra 2020. Skupina je úspešnou a etablovanou značkou. Ako sa zrodilo tvoje účinkovanie v nej?
Ako všetky dobré veci v mojom živote – úplnou náhodou (smiech). S Erikou máme spoločného známeho, môjho spolužiaka z konzervatória. A práve on ma odporučil kapele, keď hľadali novú speváčku. A po jednej kávičke s Erikou, kde sme prebrali základné veci, som sedela v autobuse do Nitry a tešila sa, že spoznám zvyšok SYMFOBIE.

Čiže, Erika sa ozvala Tebe? A ty si ani predtým nezaregistrovala výzvu skupiny, že hľadá speváčku?
Áno, Erika sa ozvala mne na konci augusta 2020. Správa o tom, že kapela hľadá speváčku ma obišla, ale všetko prišlo v správnej chvíli. Aj kvôli situácii s Covidom som v tej dobe premýšľala o tom, kam budem ďalej smerovať svoju kariéru. Umelecký priemysel vytrpel veľa a všetky plány na koncerty so zbormi padli. V divadle som naposledy hrala asi rok a pol dozadu. A nebola som si istá, či sa chcem k tomu životu vrátiť. Začala som uvažovať, že oslovím kamarátov a starých spoluhráčov a založím nový metalový projekt. A potom už prišla tá kávička s Erikou (úsmev).

Evidentne je teda všetko ako má byť. Vravíš, že informácia o hľadaní speváčky ťa obišla. Predpokladám však, že kapelu SYMFOBIA si registrovala…
Musím sa priznať, že práve slovo registrovala je v mojom prípade výstižné (smiech). O SYMFOBIA som vedela, avšak tvorbu skupiny som nepoznala. Pravdepodobne preto, že obdobie, kedy som aktívne počúvala symfonický metal skončilo asi pred 9 či 10 rokmi.

Takže pred prvou skúškou a stretnutím s chalanmi si si aj urobila nejakú domácu úlohu a zistila si si o tvorbe kapely viac?
Haha, samozrejme! Pri všetkých bežných činnostiach som počúvala oba albumy. Až do takej miery, že som sa ráno budila s melódiou „Smog of Tomorrow“ v hlave. Na prvé stretnutie bola naplánovaná skúška, takže som chcela byť pripravená. Nabehla som do kapely v čase, keď sa chystalo vtedy už preložené jesenné turné s CITRON. Snáď nám ho tohtoročná jeseň už dovolí uskutočniť.

Tvoja predchodkyňa Simona bola veľmi obľúbená… Ako ťa prijali fanúšikovia kapely? Aj keď okrem jedného online koncertu sa s tebou nemali možnosť stretnúť…
Toto je skôr otázka na samotných fanúšikov. Odpovedá sa mi na ňu ťažko. Áno, z odchodu Simony boli dosť sklamaní…, aj preto som sa obávala, či ma prijmú a či splním ich očakávania. Ako si už podotkol, zatiaľ ma mali možnosť vidieť len v prenose online koncertu, ale z ich reakcií hodnotím, že ma prijali pozitívne a rovnako ako ja sa tešia na ďalšie moje pôsobenie v kapele.

SYMFOBIA. Foto: Erika Strečková

Súhlasím s Tebou, zdá sa, že ťa fanúšikovia prijali vrúcne. Spomíname online koncert, ktorý ste odohrali v novembri v Žiline. Aké to bolo? Spievať do kamery bez odozvy fanúšikov. Takto si si svoju „live“ premiéru zrejme nepredstavovala…
Veru, nepredstavovala…, ale keďže sa hudobný svet zastavil, veľmi nás potešila možnosť online koncertu. Táto skúsenosť bola pre mňa nová, vzrušujúca a svojím spôsobom aj stresujúca. Veľmi mi chýbala energia publika, reakcie, spätná väzba. Zároveň sme všetci mali obrovskú radosť a boli sme nadšení, že sa konečne niečo deje, že môžeme hrať. Ja osobne s kamerami veľký kamarát nie som, keď dáku vidím, rýchlo sa otáčam chrbtom, takže to pre mňa bola aj malá skúška odvahy a sebaprekonávania.

Ale myslím, že si to zvládla výborne. Aké ste mali odozvy od fanúšikov na toto menej tradičné vystúpenie?
Ďakujem! Odozvy boli naozaj dobré. Pre mnohých zahraničných fanúšikov to bola možnosť prvýkrát nás vidieť hrať naživo. V niektorých komentároch nám fanúšikovia dokonca navrhli zopakovať si takýto online koncert. Vlastne sme aj dostali ponuku. Len si neviem spomenúť, či sme ju prijali (smiech).

Ako dlho ti trvalo naučiť sa skladby SYMFOBIE? Ktorá ti robila najväčšie problémy? A naopak, ktorú si zvládla hravo a bez problémov?
Rada by som zamachrovala a povedala, že do pár týždňov som ich mala nadupané (smiech). Pôvodne sme totiž nemali veľa času na to zohrať sa, blížilo sa turné. Isto som sa v skladbách začala cítiť až pred online koncertom, čo bolo po asi dvoch mesiacoch skúšania. Najrýchlejšie som sa naučila „Bury It“ a „Hungry“. Naopak, najviac som sa natrápila na refréne „Dust“ a vo všetkých dvojhlasoch v skladbe „From the Ashes“. Ak sa nám objaví v playliste aj v budúcnosti, budem sa ju musieť určite učiť odznovu (smiech).

Jedna vec je, ako si si istá v jednotlivých piesňach, druhá je obľúbenosť. Takže, ktorá z piesní SYMFOBIE ti prirástla k srdcu?
„Atlantis“ a „Dragon“. Obe sú síce hudobne jednoduché, ale cítim z nich neskutočnú pozitívnu energiu. Každá pieseň si vyžaduje určitú interpretáciu a tieto dve si pýtajú ľahkosť a radosť, vlastne mi pripomínajú, prečo som sa rozhodla venovať hudbe (úsmev).

Autori týchto piesní pri čítaní tvojich riadkov musia byť veľmi radi. Prejdime už ale pomaly k novým veciam. Boli ste točiť klip na novú pieseň, kapela avizovala nový album. Ako vyzerá tvorčí proces v Symfobii počas pandémie?
Počas pandémie všetko riešime takpovediac na diaľku. Aj nové songy vznikajú momentálne bez toho, aby sme sa stretli. Chalani majú na starosti inštrumentálnu stránku, my s Erikou pracujeme na textoch a vokáloch. Keď sa niečo vytvorí, zazdieľame si nahrávku medzi sebou, povieme si pripomienky, a buď song uzavrieme alebo ho meníme k lepšiemu. Dokonca aj úplne nový song „Karma“ sme nahrali v štúdiu bez toho, aby sme si pieseň aspoň raz zahrali na skúške. K nej bude aj videoklip, ktorý vznikal v Brne bez prítomnosti polovice kapely. Boli sme natáčať len my dve s Erikou a náš klávesák Fero.

Dominika Hodáňová sa už teší na hranie pred publikom. Foto: Erika Strečková

Pomaly sa rozbiehajú už aj akcie. SYMFOBIA by v lete mala hrať napríklad na akcii Ostrava v Plamenech alebo na septembrovom podujatí Montana Metal Fest. Verme, že pandemická situácia umožní, aby sa tieto akcie aj naozaj uskutočnili. Takže, až teraz to bude pre Teba tá ozajstná live premiéra s kapelou. Vnímaš to nejako? Tešíš sa, prípadne prichádza aj určitá nervozita?
Na leto sa veľmi teším. Verím, že naozaj bude plné akcií a hudobná scéna dostane príležitosť znovu dýchať. A na naše koncerty sa teším o to viacej. Chýba mi kontakt s publikom, s fanúšikmi… A takmer som už zabudla, že ma stále čaká premiéra (smiech). Každopádne, všetky koncerty budú pecka a veľmi sa teším(e) na všetkých fanúšikov.

Viem o tebe, že si prekonala Covid. Aký si mala priebeh, kedy to bolo a aký máš názor na vakcíny?
Covid som prekonala v lete 2020, celý august som presedela v jednoizbovom byte v paneláku (smiech). Našťastie som mala mierny priebeh, a keby som nebola na teste kvôli kontaktu s pozitívnym človekom, ani by som nevedela, že Covid mám. Síce ma pár dní šialene bolela hlava, ale to je u mňa normálny jav, ale okrem straty čuchu som iné príznaky nemala. Otázka vakcín je momentálne citlivá téma a rozoberať ju nechcem. Dosť ma mrzí, ako ľahko rozdeľuje spoločnosť. Vďaka očkovaniu ľudstvo nemusí bojovať s mnohými chorobami, ale je každého osobná vec, či sa zaočkovať dá.

Keď ťa skupina predstavovala, uviedla, že si vrastala na kapelách ako NIGHTWISH, CHILDREN OF BODOM, ale nie sú ti cudzie ani tvrdšie žánre. Takže, čo rada počúva Dominika Hodáňová v súkromí?
Momentálne asi len operu, haha. Rada si vypočujem black metal, doom a mám rada dramáče aj techno. Neprofilujem sa na jeden žáner. Ak je hudba kvalitná a baví ma, tak má u mňa miesto všetko od popu až po experimentálne žánre.

Spev si študovala, taktiež ho aj učíš. Kde všade ťa môžu fanúšikovia vidieť a počuť okrem SYMFOBIE?
V klasickej hudbe na koncertoch a projektoch školy. Verím, že budúci rok už sa pomaly vrátime do normálu a odohráme dáke predstavenie. V minulosti som spievala v dvoch zboroch a hrala aj v divadle, tak snáď sa časom vrátim aj k tomu. Mám ešte rozbehnutý jeden elektronický projektík, kde spievam, a bola som prizvaná do ďalšieho post rockového projektu, onedlho máme mať prvú spoločnú skúšku.

Nakoľko si myslíš, že je potrebné mať vyštudovaný spev, aby mohol byť interpret dobrým spevákom?
Priamo vyštudovaný spev človek mať nemusí. Ale určite je dobre nájsť si kvalitného hlasového pedagóga. Bez znalosti techniky sa spevák na profesionálnej úrovni dlho neudrží. Hlasivky sú sval a nesprávnym zaťažovaním ho vieme ľahko odpísať. Vedieť ovládať svoj hlas dáva spevákovi pocit sebavedomia a istoty. A oveľa ľahšie sa potom pracuje s interpretáciou a s publikom.

Páčia sa vám naše autorské články? Ak máte záujem, môžete nás podporiť ľubovoľnou sumou. Peniaze využijeme na prevádzku Valhalla.sk.

Stanley „Stillborn“ Černák

Šéfredaktor portálu Valhalla.sk