Napriek jednoduchej „škatulkovateľnosti“ tejto bandy  treba dodať, že sa s jednotlivými skladbami naozaj slušne vyhrali, čoho dôkazom je, že album je bohatý na gitarové vyhrávky, často aj na rytmickú členitosť a je sprevádzaný  hutným vokálom položeným viac – menej v jednej nízkej polohe. Za zmienku určite stojí fakt, že v istých momentoch nahrávky možno zacítiť tiež vplyvy thrashu alebo grindcoru (najmä v  „Regurgitation of Blood, Devoured Flesh and Gastric Juices“), ktoré spolu s klepačkami tento počin robia zaujímavejším.

Prvé dve skladby „Divinity and Deacay“ a „Devils Tarn“ sú hrané prevažne v rovnakom tempe, uvoľnenie a spomalenie prichádza až v „Day of Darkness“. Rytmicky rafinovanou skladbou je „Black Hammer of Satan“, ktorá (minimálne na prvé počúvanie) dosť zamotá hlavu. Na škodu veci občas je, že v niektorých momentoch (ako to je v spomínanej „Regurgitation of Blood, Devoured Flesh and Gastric Juices“) skladba po pomalom nástupe padne do klasického rýchleho tempa, pre BRUTALLY DECEASED typického. Favoritom celej placky je pre mňa osobne „Bellow the Adversary“, najmä vďaka brilatným, mrazivo znejúcich vyhrávkam a spolupráce oboch gitaristov. „Prelude to Deathwish“ je akýmsi introm ku poslednej, pekelne rýchlo nabúchanej skladbe „Deathwish“, ktorá tento album uzatvára.

Napriek faktu, že osobne skôr preferujem kapely modelujúce death metal do progresívnejších podôb, majú BRUTALLY DECEASED u mňa rešpekt za to, ako dokázali túto umierajúcu odnož extrémnej muziky na „Black Infernal Vortex“ poňať. Chalanom na ich ceste „proti prúdu“ držím palce a old schoolovým fanúšikom tento album rozhodne odporúčam.