Dimmu Borgir – Abrahadabra

Abrahadabra, azda jeden z najočakávanejších albumov roka 2010 je v predaji už nejaký ten týždeň. O personálnych zmenách v Dimmu Borgir sa toho popísalo už naozaj dosť. Basák ISC Vortex a klávesák Mustis išli svojimi cestami. Otázkou ostalo akú stopu to zanechá na zvyšku Dimmu Borgir, teda Shagrathovi, Silenozovi a Galderovi. Dimmu Borgir dokázali verejnosť vždy šokovať. A podarilo sa im to aj teraz. Nórske trio tentokrát odložilo temné čierne oblečenie a metalové ostne. Na promo fotkách sa prezentujú v bielom oblečení podporenom kožušinami. Najpodstatnejšia je však vždy hudba. Určitý posun cítiť aj na novinke….
Ešte pred „veľkým treskom,“ teda odchodom Vortexa a Mustisa sľubovala kapela po vydaní In Sorte Diaboli viacero koncepčných príbehov, ktoré začali práve na album z roku 2007. Reči sa vravia, chlieb sa je a na Abrahadabra už nič neplatí. Po mrazivom intre Xibir sa na vás vyvalí skladba Born Treacheorus, ktorej dominuje zbesilá blacková jazda, vynikajúci Shagrathov škrekot. V tejto skladbe však dominujú aj typické prvky Dimmu Borgir, no jemný náznak smerom vpred je značný najmä v prípade Shagrathovho vokálu. Ten svoj spev na celom albume vyšperkoval. Už to nie je len o poriadnom zatlačení na pílu (aj keď klobúk dole, lebo v niektorých pasážach ide až na podlahu), ale aj o čistom speve. K nasledujúcej Gateways bol natočený aj videoklip. Kto očakával po Mustisovom odchode menej symfonických prvkov, tak bude prekvapený. Práve Gateways je dôkazom toho, že na symfonických a klávesových prvkov Dimmu Borgir stavajú možno ešte viac ako v minulosti. K tomu im určite dopomohol aj 101 členný symfonický orchester. V skladbe vyniká čistý, pritom však diabolský spev hosťujúcej nórskej speváčky Agnette z kapely Djerv. Celkovo na Abrahadabra je menej satanistických prvkov. Album sa vyznačuje mnohými nečakanými prechodmi a mnohými melodickými prvkami. Gitaristi Silenoz a Galder sa prezentujú aj skvelými gitarovými sólami (Dimmu Borgir, A Jewel Traced Through Coal, Endings and Continuations). Jednotlivé skaldby v niektorých pasážach určite prekvapia najmä svojou rytmikou. Album sa veľmi dobre počúva a na odhalenie jeho krás treba určite viac času. Medzi skvosty albumu patrí určite rovnomenná skladba Dimmu Borgir. Podľa Galderových slov mali myšlienku nahrať podobnú skladbu už dlhšie, ale práve po personálnych zmenách prišiel ten správny čas na ňu. Jej text sa zaoberá práve týmto obdobím a rozpráva o tom, ako kapelu tieto okolnosti ešte viac dali dokopy a stali sa silnejšími. Na jednej strane v skladbe dominuje vynikajúca melódia a na druhej doslova až zúfalo krásna atmosféra. Určite jeden z potenciálnych hitov pri živých vystúpeniach. Hneď po nej nasleduje ďalší skvost albumu Ritualist. Úvod je hutný a valivý, no potom sa rozbehne blacková smršť, ktorej dominuje úžasná melódia a nechýba v nej ani diabolský smiech. Naozaj vydarený song. V záverečnej Endings and Continuations vás opäť dostane melódia, Shagrathov škrek a nečakané prechody. Táto skaldba v sebe zahrňuje všetky prvky z celého albumu. Pomalšie pasáže, rýchle sypačky, rytmické časti. Naozaj, klobúk dole. Netreba však zabudnúť ani na hostí na tomto albume. Basgitary a sa chopil Snowy Shaw (Therion), ktorý sa prezentoval aj svojím čistým vokálom a album veľmi dobre nabubnoval Daray.

Smer, ktorým sa vybrali Dimmu Borgir nebude každému voňať a položme si ruku na srdce, až také drastické odklonenie z nastolenej cesty to nie je. Ľudia sa menia a vyvíjajú a to platí aj v prípade Dimmu Borgir. Odchod Mustisa a Vortexa mrzí určite, no Abrahadabra je naozaj vydareným dielom. Dimmu Borgir nám teda zodpovedali viaceré otázky ohľadom ich budúcnosti a v mojom teste zakrúžkovali skoro vo väčšine prípadov správne odpovede.

Žáner: Symphonic black metal
Krajina pôvodu: Nórsko
Vydavateľstvo: Nuclear Blast, 2010
Web: www.dimmu-borgir.com
Zostava:
Shagrath – vokály, klávesy, efekty
Silenoz – gitary
Galder – gitary
Hostia:
Snowy Shaw – basgitara, čisté vokály v Chess With the Abyss, Ritualist, Renewal, Perfect Strangers
Daray – bicie
Diskografia:
For All Tid – 1994
Stormblast – 1996
Enthrone Darkness Triumphant – 1997
Spiritual Black Dimensions – 1999
Puritanical Euphoric Misanthropia – 2001
Death Cult Armageddon – 2003
In Sorte Diaboli – 2007
Abrahadabra – 2010
Tracklist:
Xibir (2:50)
Born Treacherous (5:02)
Gateways (5:10)
Chess With the Abyss (4:08)
Dimmu Borgir (5:35)
Ritualist (5:13)
The Demiurge Molecule (5:29)
A Jewel Traced Through Coal (5:16)
Renewal (4:11)
Endings and Continuations (5:58)

Definitíva:
Na Abrahadabra nájdete ešte viac
 symfonických a klávesových prvkov ako doteraz. Kapela vás zaujme nečakanými
prechodmi a rôznymi prekvapujúcimi
rytmickými časťami. Stále sú to
však Dimmu Borgir, zakladajúci si
na Shagrathovom (vylepšenom) vokále
a smrteľných melódiách.
Rôzne okolnosti ich zmenili a ešte viac zocelili. Výborný album.

Autor: Stillborn

Hodnotenie autora: 8 / 10

1 – absolútny prepadák, 2 – otrasné, 3 – slabé, ale stojí za povšimnutie, 4 – priemer s nedostatkami, 5 – priemer s ambíciami, 6 – dobré, 7 – veľmi dobré, ostane dlho v pamäti, 8 – výborné, 9 – strhujúce, nezabudnuteľné dielo, 10 – genialita, pravá Valhalla