Bratia „Kolesňovi“ a frontman Alex držia skutočne zaujímavý rekord. Už od svojho pamätného debutu „Black Force Domain“, ktorému je dnes jubilejných 20 rokov, hrajú KRISIUN výhradne ako trio, a to bez jedinej zmeny vo svojej zostave. Tomu sa povie súdržnosť ako hrom! Kapele to tak ale evidentne vyhovuje, keďže ich bohatá diskografia je doslova natrieskaná kvalitným a hlavne vyrovnaným materiálom. O tom sme sa mohli presvedčiť aj na predchádzajúcom záseku „The Great Execution“, kde to na nás chalani skúšali máličko z inej strany.

KRISIUN – Forged In Fury

Nejeden výlet do thrashových vôd, zmysel pre prepracovanejšiu kompozíciu, nádych epickosti, nejaká ta melódia k tomu, no vždy v rámci death metalovej surovosti. To všetko sa udialo v roku 2011.

Kým matička Zem stihla štyrikrát obehnúť slnko, KRISIUN rozhodne nezaháľali a kuli materiál na novú dosku s názvom „Forged In Fury“, ktorá začína presne tam, kde skončil spomínaný predchodca. Desiatka ponúkaných skladieb (plus dvojica bonusoviek z limitovanej edície) sa opäť pohybuje okolo hranice piatich až šiestich minút, kedy do nás toto brazílske trio stihne napáliť asi tak tisícku riffov, gitarových vyhrávok a podobne. Piesne sú ozaj často až priveľmi komplikované a nápady nie práve najzaujímavejšie.

KRISIUN

Ani produkcia nie je bohvieaký zázrak a KRISIUN už zneli v minulosti neraz omnoho lepšie. Od renomovaného zvukového alchymistu Erica Rutana (CANNIBAL CORPSE, VITAL REMAINS) som totiž počul kvalitnejšie spracované diela, a to ani nemusíme chodiť do ďalekej minulosti. Ako som však naznačil vyššie, hlavný problém „Forged In Fury“ tkvie trošičku inde. Prekombinovanosť? Monotónnosť? Chýbajúci moment prekvapenia? Trikrát bingo!

Príkladom budiž úvodná sypačka „Scars of the Hatred“, kde KRISIUN omieľajú hlava-nehlava nekonečné množstvo častokrát podobných motívov, bez toho aby ste si stihli čoby len jeden i zapamätať. Keď aj chalani vyrukujú s niečím zaujímavým, tak rozvíjanie pôvodného nápadu prichádza iba sporadicky, v opačnom prípade je ihneď všetko nahradené ďalšími a ďalšími motívmi. Novinka preto vyniká skôr ako jeden celok, z ktorého iba ťažko vypichnúť pár výnimočných čísel. Pecky ako „Strengh Forget In Fury“, „Oracle of the Ungod“, a „Timeless Starvation“, ale o maličký chlp vedú.

Čo skutočne pohladí na duši poslucháča sú dnes už klasické ingrediencie divochov – akustické vsuvky (záverečná inštrumentálka „Milonga De La Muerte“ je síce nepochopiteľne zaradená až na úplný záver), hypnotické sóla a brilantné vyhrávky, no v neposlednom rade i dokonalé bicie majstra Moysesa Kolesneho. Ten totiž opäť dokazuje, že patrí medzi absolútnu death metalovú špičku.

Hodnotenie autora: 6,5 / 10

1 – absolútny prepadák, 2 – otrasné, 3 – slabé, ale stojí za povšimnutie, 4 – priemer s nedostatkami, 5 – priemer s ambíciami, 6 – dobré, 7 – veľmi dobré, ostane dlho v pamäti, 8 – výborné, 9 – strhujúce, nezabudnuteľné dielo, 10 – genialita, pravá Valhalla

Ladislav Rusnák

Mladý a veľmi aktívny fanúšik metalovej muziky, ktorú vyhľadáva už od útleho veku. Taktiež obrovský vyznávač rybolovu, pasívny športovec (futbal, hokej, bedminton) a človek so zmyslom pre kvalitný film. Od roku 2011 taktiež zanietený redaktor hudobného webzinu Valhalla.sk.