Ten vychádza po viacerých mediálnych ťahaniciach so svojimi, dnes už bývalými spoluhráčmi, bubeníkom Horghom a niekdajším gitaristom, aktuálne výhradne textárom Demonazom. Rozoberať príčiny krachu tejto black metalovej mašinérie by bolo iba sypaním ďalšieho snehu na mrazivé svahy mohutných škandinávskych masívov.

ABBATH – Abbath

Isto ste všetci mnoho počuli, mnoho čítali, a popravde sa asi poľahky skutočnej pravdy nikdy nedopátrame. Jedno je ale isté. Vyššie spomínaný Horgh a Demonaz právoplatne pokračujú pod zavedenou značkou IMMORTAL a zvyšný odpadlík, vlastným menom Olve Eikemo, pochopiteľne skúša svoje šťastie na sólovej dráhe. Samotný fanúšik možno predsa len nakoniec vyhral.

Predstava treskúcej novinky bývalého kapelníka nórskych bojovníkov ako dosky plnej prekvapujúcich experimentov, rôznych hudobných odbočiek a iných netradičných originalitiek by bola určite maximálne naivná, a preto môžeme hneď smelo na úvod vyložiť všetky karty na stôl so slovami – toto je stopercentný pure f**ckin´ IMMORTAL! Tým mam na mysli obdobie posledných dvoch štúdioviek „Sons of Northern Darkness“ a najmä comebackovej „All Shall Fall“. Tá dnes s prižmúrením oka pôsobí ako o pár rokov starší súrodenec aktuálneho počinu ABBATH.

Čoho sme teda svedkami? Skutočne si neviem predstaviť štýlovejší artwork než ten, ktorý zdobí tento album! Zmaľovaný ksichtík síce pôsobí veľmi cool, avšak muzika je to, čo vás nemilosrdne pribije do ináč pohodlného kresla. Typický havraní škrekot, rýchle náklepy, ale i heroické hymny, a to presne tak ako to majú fanúšikovia radi. Poteší taktiež fantastický zvuk, kde na jednej strane vynikne moderný prístup, no aj drsná špinavosť.

Zostava ABBATH podpísaná pod debutovým albumom

Gitarové riffy bodajú priam ukážkovo, štvorstrunka až na malé výjazdy (ten najkrajší môžete počuť v „Root of the Mountain“) krásne pobubláva pod povrchom, lenže suverénne najlepšie sú na tom bicie zamaskovaného týpka Kevina Foleyho alias Creatura. V záplave umelo znejúcich a natriggerovaných „automatov“ sú tieto krásne prirodzené bicie ako ranné štebotanie vtáčikov. Len či si to myslí aj náš sused od vedľa…

Až na nemastnú/neslanú „Ocean of Wounds“ je doska takmer bez slabšieho miesta, len sa jednoducho netreba vzdať hneď po niekoľkých otočeniach v prehrávači. „Count the Dead“ – chytľavá hitovka ako stvorená na živú prezentáciu, to isté sa dá povedať o úvodnej nekompromisnej morde „To War!“, nárezoch „Ashes of the Damned“ (tu sa dokonca mihne i nejaký ten dychový nástroj), „Fenrir Hunts“ alebo klasických pochodových hymnách „Warriors Bane“ a „Root of the Mountain“, kde sa všade iba tak hemžia pôsobivé melódie.

Záverečné pozitívne hodnotenie je teda rozhodne na mieste a partia podarených albumov od začiatku roka 2016 sa nám krásne rozrástla o ďalšieho člena. Welcome back, bitch!

Hodnotenie autora: 8,5 / 10

1 – absolútny prepadák, 2 – otrasné, 3 – slabé, ale stojí za povšimnutie, 4 – priemer s nedostatkami, 5 – priemer s ambíciami, 6 – dobré, 7 – veľmi dobré, ostane dlho v pamäti, 8 – výborné, 9 – strhujúce, nezabudnuteľné dielo, 10 – genialita, pravá Valhalla

Ladislav Rusnák

Mladý a veľmi aktívny fanúšik metalovej muziky, ktorú vyhľadáva už od útleho veku. Taktiež obrovský vyznávač rybolovu, pasívny športovec (futbal, hokej, bedminton) a človek so zmyslom pre kvalitný film. Od roku 2011 taktiež zanietený redaktor hudobného webzinu Valhalla.sk.