Cestou na miesto stretávam bubeníka Dannyho Herreru, ktorý sa radostne oddával turistike a spoznávaniu metropoly východu. Brány klubu Collosseum sa otvárajú približne o osemnástej a v tom čase sa na svoje vystúpenie už pilne pripravujú „babochalani“ z momentálne veľmi úspešného zoskupenia ČAD. Svojou aktuálnou novinkou „Ťažký Kov“ urobili razantný a veľmi významný krok na slovenskej scéne, čo spomínané trio potvrdilo aj naživo v Košiciach. V ten večer zaznali snáď všetky najznámejšie „hity“ tejto sebranky, za všetky spomeňme „Skaza“, „Konflikty“, „Piče idú do Polusu“ či priam kultový „Mercedes“. Nemohla samozrejme chýbať i výborná skladba „Sklenená veža“, ktorou sa ČAD prezentovali v televízii, a to na odovzdávaní cien Radio_Head Awards. S pribúdajúcim časom sa čoraz viac dokázali odviazať i samotní fanúšikovia, pre ktorých boli chytľavé refrény doslova pochúťkou. Tou boli takisto samotné výkony hlavných aktérov (Valér Tornád je doslova pán bubeník!) tohto koncertu, ktoré zniesli snáď tie najprísnejšie merítka. K tomu pripočítajme parádny zvuk a hor sa tak spriemerovať všetky známky. Záverečná jednotka na vysvedčení je preto právom zaslúžená. 

Setlist (bez poradia): „Červy“, „Konflikty“, „Skaza“, „Piče idú do Polusu“, „Súkromná vojna“, „Sklenená Veža“, „Varič pika“, „Mercedes – Rabovačka“

Síce budem trochu predbiehať, ale nasledujúce dve kapely z Českej republiky ma až tak nepohltili, hoci za svoje vystúpenia sa BRUTALLY DECEASED ani HYPNOS vôbec hanbiť nemusia. Začnime, ale pekne poporiadku, teda prvými menovanými. Tí nastupujú pár minút po devätnástej a už pri ich zvukovke je jasné, že tu pôjde tentoraz o niečo úplne iné než v prípade ČAD. Devastačný old school metal s poriadnou príchuťou Švédska mal síce z počiatku trochu pokazený zvuk, lenže postupne sa to všetko ako tak pomaly posúvalo do normálu.  Kapela je to síce pomerne stále mladá, avšak zložená s veľmi dobre známych mien, ktorým velí starý známy Tomáš Halama z HEAVING EARTH. Celému vystúpeniu tak dominovali nabrúsené gitary a hrubý prejav vokalistu Michala. Ten uvádzal jednotlivé skladby štýlom „nasledujúca skladba sa volá Grrrr Grrrr Grrrr“, takže vám názvy jednotlivých zásekov veľmi nepriblížim. Škoda. Chalani sú to však inštrumentálne na veľmi vysokej úrovni a režú do toho hlava-nehlava, avšak mňa ich hudobná produkcia s výnimkou pár skladieb trochu míňala. Ľudia sa však bavili, a to je hlavné.

Nasledujúca banda HYPNOS nalákala pred pódium ešte väčší počet prizerajúcich sa a samotný klub bol doslova naplnený k prasknutiu. Čakalo sa na pitie, čakalo sa na záchod, ale komu to vlastne vadilo? Hlavne, že konečne došiel adekvátny počet ľudí, ktorí si koncert náležite (rozumej kurevsky!) užili. Ale naspäť k HYPNOS. Česká znovuzrodená legenda má na konte po dlhých siedmych rokoch novinku s názvom „Heretic Commando – Rise Of The New Antichrist“, ktorá by podľa všetkého mala vyjsť už budúci mesiac. Z neho zaznela i úplne nová a videoklipom zvečnená skladba „Inverted“, ktorá naznačila, že by sa na spomínanej novej doske mohli diať celkom zaujímavé veci. Tie sa diali i na pódiu, ktorému dominoval démonický frontman Bruno a energiou nabité gitarové duo Hubík/Urbanec. Naopak unaveným dojmom pôsobil bicmen Pegas, ktorý akosi priveľmi šetril emóciami a až príliš sa sústredil na hru. Začul som takisto hlasy, že HYPNOS už nie je tým, čím býval. Osobne si však myslím, že ich koncert v Košiciach môžeme smelo zaradiť k tým podarenejším. To určite potvrdili aj samotní fanúšikovia, ktorí si kapelu mohutným skandovaním opäť vypýtali na pódium. K setlistu stačí dodať snáď len toľko, že značne potešila staručičká „Lovesong“ z debutu, či kultová „Orthodox“ z dielne ešte kultovejších KRABATHOR.

Tak. A teraz si spravte za celým doterajším reportom hrubú čiaru, zhltnite svoje jedlo či pitie a pripravte sa totálnu anihiláciu! Presne tak by sa dalo opísať vystúpenie NAPALM DEATH, grindových dinosaurov z Británie! Asi ako keď hodíte nadržaný granát do železiarstva. Vyše hodinový rachot(!) začal úvodnými skladbami „Circumspect“ a „Errors In The Signals“ zo zväčša kladne prijatej novinky „Utilitarian“. Z nej sa hralo samozrejme najviac a okrem nej zazneli i výborné pecky ako „The Wolf I Feed“ (melodický vokál prekvapujúco zaobstaral gitarista Mitch), „Analysis Paralysis“, „Quarantined“ či „Everyday Pox“, a to v takmer presnom poradí ako na albume. Samozrejme nemohli chýbať ani ďalšie neodmysliteľné hity na čele s „When All Is Said And Done“ (refrén odspievaný spevákom Gabym z OBLITERATE), „Cant Play – Wont Pay“ (pre mňa osobne vrchol tvorby ND), „Suffer The Children“, „Silence Is Defeaning“ či legendárny cover „Nazi Punks Fuck Off“. Kapela by tej noci mohla prehrať aj celý album od Senzusu a aj tak by to stálo za to! Mohutný stage diving nemal konca kraja a neraz si išli hlavu dolámať dvaja až traja skákači naraz. Z toho si robila ťažkú hlavu hlavne poriadne vyťažená ochranka. A čo samotní NAPALM DEATH, ktorí nedávno slávili okrúhlych tridsať rokov na scéne? Tu snáď ani nie je čo písať. Neskrotná mašina, ktorej nasadenie je priam neuveriteľné, a to platí komplet pre všetkých zúčastnených. Posledné momenty vystúpenia patria neodmysliteľným klasikám „Scum“, „Human Garbage“, „You Suffer“, „Instinct Of Survival“ a rázom je všetkému koniec. Nechýbajú poďakovania, pozdravy, ale i prísľuby do blízkej budúcnosti.

Setlist: „Circumspect“, „Errors In The Signals“, „Everyday Pox“, „Cant Play – Wont Pay“, „Protection Racked“, „The Wolf I Feed“, „Fatalist“, „Practice What You Preach“, „Quarantined“, „Next Of Kin To Chaos“, „Analysis Paralysis“, „Dead, Deceiver“, „Dementia Access“, „When All Is Said And Done“, „Unchallenged Hate“, „Nom De Querre“, „Suffer the Children“, „Breed To Breathe“, „Silence Is Deafening“, „Nazi Punks Fuck Off“, „Scum“, „Human Garbage“, „You Suffer“, „Instinct Of Survival“

PLUSY:
Veľmi prijateľné vstupné, okolo 400 až 450 prítomných fanúšikov, fantastické kapely na čele s NAPALM DEATH, veľmi pohodová atmosféra

MÍNUSY:
Nesprístupnená šatňa, sľubovaný merchandise Brutal Assault, ktorého však bolo minimum

Autor a foto: Demonick

HYPNOS

NAPALM DEATH