Chalani zo STERCORE: Vieme, že ideme dobrým smerom

Silný nový album, výrazná obmena zostavy, ale aj prerazenie do širšieho povedomia metalovej obce, sú vhodnými aspektmi na rozhovor s domácou deathcorovou kapelou STERCORE.

KANIANKA. Formácia STERCORE odštartovala svoju hudobnú púť v roku 2013 s debutovým albumom „Fake World“, pričom sa vtedy zdalo, že ide len o malý bočný projekt chalanov z EMBOLISM a ich priateľov.

V priebehu ďalších rokov sa však ukázalo, že s fungovaním kapely je to myslené vážnejšie a za akýsi skutočný zlom možno považovať aktuálny album „Indifference“ (recenzia TU). Pri jeho tvorbe stavila kapela na zahraničné štúdio, prácu s producentom a vyhradila si dlhší čas na komponovanie skladieb, ktorých propagovanie doplnila profesionálne uchopenými videoklipmi.

Toto všetko dopomohlo k vytvoreniu silnej nahrávky nominovanej na Radio_Head_Awards v kategórii Hard & Heavy. Na domácej scéne sa o STERCORE začalo viac rozprávať, no ohlasy začali prichádzať aj zo zahraničia. Viac už prezradili vokalista Matúš Píš a aktuálne už gitarista tejto kapely Michal Maslák.

STERCORE

Zdravím STERCORE! Keď ste v roku 2013 vydali debut „Fake World“ bolo vaše hudobné zaradenie dosť zvláštne. Pamätám si, že niektorí ľudia vás radili do škatuľky „grind“, čo podľa mňa nebolo presné, pretože už vtedy ste pracovali s deathcorovými postupmi, aj keď ešte tak opatrne, akoby ste sa hľadali. S aktuálnym albumom „Indifference“ ste podľa môjho názoru konečne našli svoju tvár…
Matúš: Zdravíme Valhalla.sk. Miro, ďakujeme ti za priestor a otázky. Album „Indifference“ je určite nová tvár STERCORE. Každý náš album je iný a myslím si, že tak je to správne. Do každého sme vždy dali čo najviac a snažili sme sa ho vždy posunúť niekam ďalej. Keby sme hrali 8 rokov to isté, už dávno by sme skončili. Hovorím však za seba. Je to prirodzený vývoj kapely a hudobníkov, nájsť svoj ksicht.

V rozhovore pred siedmimi rokmi som sa ťa na tieto deathcorové prvky pýtal a tvoja odpoveď znela, že zámer to nebol a vniesol to tam váš vtedajší bubeník. No, dnes ste plnokrvnou deathcorovou formáciou, takže predpokladám, že to bol veľmi silný impulz…
Matúš: Od začiatku sú v našej hudbe vložené aj deathcore prvky. Osobne by som STERCORE ale ako deathcore nikdy nenazval. Vždy sme hrali niečo iné ako deathcore, ale používali sme tieto prvky. Pri tvorbe albumu „Indifference“ som hovoril, že my hráme ster/core (úsmev).

Prečo odišli z kapely bratia Kotríkovci? Mám pocit, že sa vytratili celkom nepozorovane…
Matúš: Michal a Peťo si založili rodinky a ako sám vidíš, STERCORE nepoľavuje a stále viac a viac šlape. Chalani po 20 aktívnych rokoch v undergrounde sa rozhodli trošku si aj oddýchnuť. Určite s hudbou nekončia a myslím, že je namieste povedať, že s mojou srdcovkou EMBOLISM pracujú na novom albume. A týmto by som im chcel poďakovať za všetko, čo sme spolu zažili a vytvorili v STERCORE.

Koľko skladieb ste nahrali ešte v starom zložení?
Matúš: V prvom pôvodnom zložení (Michal Kotrík, Keno, Milan Bobok) sme nahrali demo „Raven Nest“. Na album „Fake World“ vydaný u Rest of Noise Productions sa pripojil už aj Peter Kotrík. Po odchode Milana prišiel na post bicích Michal Maslák a na basgitaru Laco Hunka, s ktorými sme nahrali EP „Eternal Sunlight“. Album „Indifference“ sa napísal na túto zostavu, ale celé to mal na svedomí Michal Maslák za mojej asistencie pri tvorbe skladieb. Po vydaní albumu sa zostava kompletne obmenila. Oslovili sme chalanov Vlada Stolára na bicie a gitaristov Nora s Mariánom. Chalani to prijali a sme za to veľmi vďační. Michal Maslák prešiel z bicích na hlavnú gitaru.

Michal, čo ťa viedlo k tomu, že si sa vrhol na šesť strún?
Michal: Viedlo ma k tomu asi to, že po personálnych zmenách v kapele, sme to museli nejako obmeniť a riešiť inak. Ešte keď som hral na bicie, som prišiel so skladbou „Brother“, ktorá bola dosť odskok od predošlých vecí. Pre mňa bol dôležitý Matúšov názor a pohľad na vec. Vždy sme, a vlastne doteraz, riešime viacmenej každý jeden krok v STERCORE spoločne. To nie preto, že nechceme vedieť názor ostatných členov, ale v STERCORE si s ním idem najdlhšie. A už poznáme a vieme zhodnotiť, čo je asi dobré a čo nie.
A čo sa týka spomenutej skladby „Brother“. Všetci sme sa zhodli, že pieseň je dobrá a že pokračovať v takomto niečom, by nemuselo byť zlé. Tak som prešiel na gitaru a osobne si myslím, že to asi celkom funguje aj pri tomto inštrumente, aj keď vo vnútri som stále spojený s bubnami (úsmev).

Môžete nám teda predstaviť aktuálnu zostavu?
Spev má na starosti Matúš Píš, hlavnú gitaru Michal Maslák, gitaru Noro Tadial, ďalšiu gitaru Marián Líčko, basgitaru Ladislav Hunka a bicie Vladimír Stolár.

Prečo ste sa rozhodli až pre trojicu gitaristov?
Matúš: Videl som to naživo u WHITECHAPEL (úsmev) a vtedy som vedel, že nové skladby by sa tak mali spraviť, lebo naživo je to obrovský tlak! Už sme to chceli dávno, ale nevedeli sme na to nájsť vhodných ľudí . Teraz bol ten správny čas a využili sme to.

STERCORE v Headbanger_FM. Foto: Martin Mayer

To, čo ste na debute „Fake World“ naznačovali, ste na EP „Eternal Sunlight“ naplno rozvinuli. A na „Indifference“ ste ešte presvedčivejší a výraznejší. Zohral v tomto veľkú úlohu producent István Simon?
Matúš: Osobne beriem Istvána ako člena kapely. Je to človek, ktorý nás toho veľa naučil a stále učí. Práca s ním je vždy neskutočne profesionálna. Má veľký podiel na tom, ako album „Indifference“ vo finále znie.

Kto sa najviac podieľal na skladaní nového materiálu?
Michal: Najviac sme sa podieľali na novom materiáli ja s Matúšom. Vlastne, dá sa povedať, že len my dvaja. Zhodli sme sa, že ideme točiť nový materiál a už to išlo. Doma som si vyriešil nejaké riffy, naskladal gitary, bicie a všetko, čo sme potrebovali. Matúšovi som poslal viacmenej hotovú skladbu, ktorú sme samozrejme ešte okresávali a dostávali do finálnej podoby. Boli to dlhé telefonáty (úsmev). Následne sme vycestovali do maďarského No Silence Studios, kde sa už tomu venoval aj náš producent István Simon, ktorý tomu dodal to, čo je dnes počuť na albume. Sú to nejaké sample, rôzne „elektrá“, s tým spojené aranžmány a vlastne celkovo finálny zvuk, s ktorým sme nadmieru spokojní!

Zvolili ste si menej tradičnú formu nahrávania a to takú, že ste nešli nahrať celý album naraz, ale chodili ste do štúdia zaznamenávať jednotlivé skladby a medzitým boli dlhšie časové odstupy. Našli ste v tom výhody a bude toto váš spôsob práce?
Matúš: Určite sme v tom našli veľa výhod. Skladby mali čas dozrieť a my sme mali kopec priestoru na to, aby sme doriešili veci do úplných detailov a za také dlhšie obdobie dostal Michal omnoho viac nápadov.

Prečo padla voľba práve na maďarské No Silence Studios?
Matúš: István nám mixoval a mastroval EP „Eternal Sunlight“ a vtedy nás oslovil, aby sme prišli nahrať album do jeho štúdia. Ruku na srdce, kto by odmietol takéto pozvanie od producenta? Neváhali sme, a prvú skladbu „Brother“, ktorú Michal nachystal, sme išli nahrať hneď k nemu. Song sme vydali ako singel, ale je umiestnený aj na albume „Indifference“.

Ako hovoríš, osvojili ste si vydávať single. Bude to cesta, ktorou sa budete uberať? Zverejníte niekoľko samostatných skladieb, spravíte im výraznejšie promo a potom príde na rad celý album?
Matúš: Určite áno, vždy budeme postupne zverejňovať skladby a klipy, ktoré chystáme na nový album. Môžeme to v danej chvíli nazvať singel, ale vo finále sú to plnohodnotné skladby albumu. V týchto dňoch sme zverejnili novú pieseň „R.I.P.“ aj s klipom. A tiež bude zaradená na nový album.

O čom pojednáva textová stránka albumu „Indifference“?
Matúš: Textovú stránku albumu mala na starosti naša kamarátka Claudia a bývalý bubeník Milan Bobok. Texty sú o všetkých tých skurvenostiach, ktoré sa okolo nás dejú.

S aktuálnym albumom ste rozvírili vody domácej scény a dostali sa do väčšieho povedomia ľudí. Považujete ho za zlomový so smerom aj k väčšej aktivite?
Matúš: Určite áno. Album „Indifference“ sa dostal oproti predchádzajúcim nahrávkam do povedomia nielen na Slovensku, ale aj v zahraničí. Napríklad, dostali sme sa do súťaže od spoločnosti IMPERICON – Next Generation, kde sme z viac ako 700 kapiel z celého sveta skončili na 5. mieste. Zaradili tam skladby „Brother“ a „Delirium“ z albumu „Indifference“. S albumom sme sa dostali aj do finálnej pätice súťaže Radio_Head Awards v kategórii Hard & Heavy.

„Presne tak ako Jared Dines alebo spoločnosť IMPERICON, tak aj CJ McMahon bol pre nás veľkým impulzom a preto vieme, že ideme dobrým smerom. Lebo, keď si ťa začnú všímať už takto celosvetovo, tak netreba poľaviť a treba ísť do toho naplno!“
Matúš Píš, spevák skupiny STERCORE

S novinkou ste si vybudovali veľmi dobré možnosti, s ktorými sa dalo ísť ešte vyššie. Naskytala sa možnosť podporiť silný album vystupovaním na pódiách. Aké vyhliadky na koncertovanie ste mali, a ako veľmi vás to zabolí, že práve teraz prišla táto „cholera“, ktorá ochromila celý svet a tak nemáte možnosť naplno rozbehnúť koncertnú aktivitu?
Matúš: Tak trochu to stoplo naše plány ako snáď u každého. Ale nesedeli sme len tak nečinne a pilne sme pracovali na novej skúšobni, klipe ku skladbe „R.I.P.“, a s chalanmi sme riešili nové piesne. Čo sa týka koncertov a fesťákov, tak zas sa to rozbehlo. Cez leto hráme štyri festivaly v Česku (FajtFest, Agressive Fest, Deathcore Fest, Back to the Symbolic) a na jeseň je tam už tiež dosť veľa potvrdených koncertov. Samozrejme, všetky potvrdené fesťáky, ktoré sa presunuli na budúci rok, tak sme na ich line-upoch.

Je mnoho slovenských kapiel, ktoré kašlú na to, aby mali poriadne spravované sociálne siete a niekedy tam nie je možné nájsť ani len základne informácie. Niekedy človek často márne hľadá oznámenia o ich koncertoch a podobne… A pritom sú to veci, ktoré nič nestoja. U vás to tiež nebolo ideálne, ale zapracovali ste, ako na práci so sociálnymi sieťami, tak napríklad aj na tom, že ste vstúpili do streamovacích platforiem…
Matúš: Je 21. storočie a bez toho, aby sme toto nemali v kope, nemôže kapela fungovať. Je to najjednoduchší spôsob ako spropagovať svoju kapelu a ponúknuť ľuďom to, čo robíte, a čo sa okolo kapely deje. My sme na to oslovili Adama Rohala, s ktorým taktiež spolupracujeme pri klipoch. Adam sa nám o tieto veci stará a sme s ním nadmieru spokojní.

STERCORE

Viditeľný progres je možné vidieť aj pri vašich videoklipoch, z ktorých je zrejmé, že do vizuálnej stránky ste ochotní naliať väčšie množstvo peňazí…
Matúš: O klipy sa nám starajú chalani z produkcie HOOD – Tibor Kuna, Adam Rohal a Stuby, ktorí sú taktiež súčasťou albumu „Indifference“, kedže sme k nemu s nimi natočili tri klipy („Brother“, „Delirium“, „Parallax“). V týchto dňoch aj klip k songu „R.I.P“. Videoklip však nie je o peniazoch, klip je o kvalite!

Youtuber a muzikant Jared Dines vás zaradil do svojho zoznamu „absurdne extrémnych kapiel“. Nakoľko sa prejavila odozva zo zahraničia po tomto jeho videu?
Matúš: Určite sme to brali ako veľkú vec v rámci proma ku albumu. Keďže tento človek je v tom čo robí, veľmi uznávaný a zoberme si koľko kapiel z celého sveta má na výber a vyberie práve STERCORE zo Slovenska. Bola to pre nás vynikajúca správa a dobrý impulz, že to čo robíme, robíme dobre!

CJ McMahon z THY ART IS MURDER vám prispel vokálom do skladby „Desperate“. Ako sa vám to podarilo zrealizovať?
Matúš: Toto mal na starosti náš kamoš Šusťo, ktorému sme za to veľmi vdační! CJ to dal neskutočne, skladba sa mu veľmi páčila a aj preto do toho išiel. Presne tak ako Jared Dines alebo spoločnosť IMPERICON, tak aj CJ McMahon bol pre nás veľkým impulzom a preto vieme, že ideme dobrým smerom. Lebo, keď si ťa začnú všímať už takto celosvetovo, tak netreba poľaviť a treba ísť do toho naplno!

Opustili ste Slovak Metal Army a novinku vám vydal Peťo Beťko cez jeho Gothoom Productions. Môžeš prezradiť, na akej forme podpory ste sa dohodli? Predsa len, toto vydavateľstvo už nie je v súčasnosti tak aktívne ako v minulosti…
Matúš: Nikoho sme neopustili. U Slovak Metal Army sme mali vydané EP „Eternal Sunlight“. Nikde nebolo písané, že teraz všetky albumy vydáme u nich. Tak, ako každý album je hudobne iný, tak aj vydavateľa skúšame vždy iného. Bude tretí album a tretí vydavateľ. U každého sme sa naučili čo chceme a momentálne sme u Peťa Beťka a jeho Gothoom Productions až nadmieru spokojní! S Petrom sme v neustálom kontakte a stále sa riešia veci. Ale samozrejme, ďakujeme každému, s kým sme mohli spolupracovať pri vydaní, či už Jurovi Haríňovi zo Slovak Metal Army alebo Cyprusovi z Rest of Noise Productions.

Album „Indifference“ ste vydali v novembri minulého roka a vo februári ste už opäť navštívili No Silence Studios. Relatívne rýchlo sa púšťate do ďalšieho tvorivého procesu…
Michal: Pri ukončovaní prác na „Indifference“ a pri poslednom nahrávaní sme s Matúšom po ceste z Maďarska domov začali diskutovať o tom, že dobre, toto máme, čo dalej? Matúš mi povedal, že ideme do ďalších nových vecí. Vravím mu, tak dobre, prečo nie. Samozrejme sme to nenechali len tak a dnes sa už pracuje na nových skladbách, kde sa k tvorbe pridal už aj náš nový gitarista Noro. Ale ďalej už viac prezrádzať nebudeme (úsmev). O ďalších novinkách teda trošku neskôr.

Matúš: New album coming soon (úsmev).

Kam si myslíte, že sa dá s kapelou až zájsť, ak hudobníci v nej majú regulárne zamestnania a majú tak isté obmedzenia?
Matúš: Sledujte nás a uvidíte.

Chcete niečo dodať na záver?
Matúš: Ďakujeme každému, kto nám za tých osem rokov akokoľvek pomohol so STERCORE! Držíme palce Valhalla.sk a ďakujeme ešte raz za priestor a vaše promo, ktoré nám robíte pri všetkých naších novinkách!

Páčia sa vám naše autorské články? Ak máte záujem, môžete nás podporiť ľubovoľnou sumou. Peniaze využijeme na chod nášho webu.