ANSTRATUS: WACKEN BY MOHOL BYŤ JEDEN ZO ŽIVOTNÝCH KONCERTOV

Sú mladí, nespútaní a divokí. Ich thrashové riffy nenechajú nikoho chladným a rozsekajú vás na márne kúsky. Ide z nich energia, ako v ranných časoch legiend METALLICA, SLAYER alebo SEPULTURA. A navyše v lete si ako tretia kapela z našej krajiny zahrajú na legendárnom festivale Wacken Open Air. Reč je o mladej nádejnej kapele z Banskej Bystrice – ANSTRATUS. Na zvedavé otázky o súťaži Wacken Metal Battle, ich tvorbe a hudbe ako takej, odpovedal basák Martin Mišutka (19).
S akými ambíciami ste sa prihlasovali do súťaže Wacken Metal Battle? Verili ste vo vaše víťazstvo od začiatku?
Prihlasovali sme sa s tým, že chceme vyhrať a zviditeľniť sa. No, neverili sme tomu. Postup z nultého kola nás trošku osmelil a určite nám dal aj energiu do semifinálového kola. Myslím si, že to zaujalo porotu. Najmä náš energický pódiový prejav .

Osobne si myslím, že nielen vo finále ste mali silných konkurentov. Kto podľa Teba ako hudobníka, mal okrem vás ešte vo finále veľké šance na postup a prečo?
Zo semifinálového kola si myslím že to boli ENDLESS MAIN a RAVENCLAW, keďže dostali v nultom kole toľko bodov. A vo finále ich bolo oveľa viac. Určite REVENGE DIVISION a FISHARTCOLLECTION. Samozrejme, že konkurenciu sme videli v každej kapele a to nám dávalo správny drive.

Mňa osobne ste svojim vystúpením na semifinále v Košiciach v najlepšom slova zmysle úplne odrovnali. Na finále v Banskej Bystrici, to bolo tiež veľmi kvalitné vystúpenie, avšak oproti Košiciam som nemal pri vašom koncerte ten pocit, že ste mi úplne nakopali prdel. Zdalo sa mi, akoby sa na vás už prejavila aj tréma a možno vám zväzovalo ruky domáce prostredie. Je to tak, či sa mýlim?
Semifinále bolo vydarené, to máš pravdu. Vo finále sme mali určite väčšiu trému. Predsa, išlo o víťazstvo. Atmosféru sme mali perfektnú, kapela so mnou určite súhlasí. Išli sme do toho naplno, ako na každý koncert. Možno sa ti to nezdalo a ani porote, pretože sme mali dosť silných konkurentov.

Poďme už k samotnému festivalu Wacken. Čo pre vás znamená, že si zahráte na tomto legendárnom festivale? Navyše to bude jubilejný 25. ročník a ešte k tomu vo vašom mladom veku…
Bude to pre nás nová veľká skúsenosť a určite zážitok. Aj by som povedal, že na celý život, ale také festivaly chceme na dennom poriadku. Určite tam bude atmosféra, ako sa patrí, veď lístky zmizli v priebehu niekoľkých hodín.

Budete sa pripravovať na toto vystúpenie nejako špeciálne alebo tak, ako na každé iné? Čím si myslíte, že by ste mohli zaujať zahraničné publikum?
Určite sa budeme pripravovať kondične. Myslím, že zaujmeme hudbou a energiou, ktorú do toho dáme. Chceme, aby to bol jeden zo životných koncertov.

Tak, to budem držať palce. Viete už aj aké skladby zahráte za tých približne 20-30 minút, ktoré máte k dispozícii alebo je ešte o tom predčasné hovoriť?

Nad niečím sme už špekulovali, no času je ešte dosť, takže sa to môže kľudne zmeniť.

Predstav si, že váš koncert zaujme ľudí z vydavateľstiev a promo agentúr. Vedeli by ste sa vzdať svojich doterajších životov a pokúsiť sa preraziť len a len hudbou?
Na túto otázku sa nás pýta dosť veľa ľudí. Už sme sa o tom ako kapela rozprávali viac krát a zhodli sme sa, že v takomto prípade sa o to pokúsime. Však, kto by nevyužil príležitosť zarábať si tým, čo ho najviac baví.

Hráte tzv. old school thrash metal. V 90. rokoch bol chvíľu na pokraji záujmu metalových fanúšikov, ale v poslednom čase sa stáva čoraz populárnejší. Prečo je podľa Teba tomu tak?
Komerčné štýly idú z módy. Ľudí, ktorí robia elektronickú hudbu alebo rapujú je strašne veľa a už to fanúšikov asi ani nebaví počúvať. Však príde dáka novinka a je hraná od rána do večera na každom jednom rádiu celý mesiac, veď to je na nervy. Metalu ako takého nie je málo, len nie je hraný takmer nikde, okrem koncertov v kluboch a dákych metalových festivalov. A myslím si, že práve tým, že to nie je opočúvané sa to ľudom páči.

Maťo, trošku sme sa asi nepochopili. Rap ani iné štýly, čo sa hrávajú v rádiách som ani nemyslel a ani ma nezaujímajú. Myslel som old school thrash metal v ponímaní s ostatnými metalovými štýlmi. Takže položím Ti otázku ešte raz … thrash bol v 90. rokoch chvíľu na pokraji záujmu METALOVÝCH fanúšikov, ale v poslednom čase sa stáva čoraz populárnejší. Prečo je podľa Teba tomu tak?
Sorry, moja chyba. V 90. rokoch thrashové kapely začali zachádzať do komerčnosti a to sa metalovým fanúšikom prestalo páčiť. Netvrdím, že všetky, ale väčšia časť určite. Metalisti chcú thrashovať headbangovať a moshovať. Potrebujú zo seba vybiť všetku energiu. A myslím si, že to je ten dôvod.


Všetci v kapele ste mladí chalani. Čím osobne vám učaroval old school thrash metal?
Zo začiatku to boli asi rýchle riffy a agresívny spev. Hudba, ktorú sme nemali možnosť počuť v rádiách. Thrash sa nám zapáčil svojou rýchlosťou, energiou a dokáže nás poriadne nakopnúť, tak isto ako kapely, ktoré ho hrajú. SLAYER, ANTHRAX, SUICIDAL ANGELS, LOST SOCIETY a mnohé ďalšie, ktoré dokážu na koncerte rozhýbať nielen hlavu, ale aj celé telo .

Predsa len ste veľmi mladí muzikanti. V čase, keď si získavali srdcia fanúšikov napríklad Tebou spomínaný SLAYER, neboli ste ešte ani na svete. Kto vás priviedol k metalovej hudbe?
Všetci sme sa dostali k tvrdej hudbe prostredníctvom rodičov. No, k thrashu sme si našli cestu každý iným spôsobom. Spevák a gitarista Teo (18) bol k tvrdej hudbe vedený od malička rodičmi, no k thrashu sa dostal cez bubeníka Andreja (17). Andrej bol k tvrdej hudbe a k thrashu vedený prostredníctvom svojho otca. Gitarista Miro (18) cez kamaráta z bývalej kapely pri začiatkoch na gitare. A ja tiež cez Andreja, aj keď niektoré kapely som počúval už skôr.

Vaša hudba je neuveriteľne energická a pamätám si, že keď som vás videl počas semifinále v Košiciach, mal som pocit z vás, akoby som videl rannú SEPULTURU alebo METALLICU. Absolútna mladícka nespútannosť. Máte niekoľko skladieb, prezraď nám, ako to vyzerá s vašim debutovým materiálom?
Pripravili sme si pre vás dve čerstvé pecky, ktoré ešte nikto nepočul. Dve hrávané, no nenahraté a jednu starú. Materiál je už takmer pripravený, pesničky čakajú na zmastrovanie, obal na grafiku, ktorú už máme vymyslenú, len to potrebujeme dať do finálnej fázy a hor sa tlačiť. Ak všetko vyjde podľa plánu, EP budete môcť počúvať už pred Wackenom. Budete chcieť headbangovať už pri prvej pesničke. Určite sa máte na čo tešiť.

Spomínaš, že to bude EP. Koľko skladieb sa naň vojde, kde to budete nahrávať, kto vám bude robiť grafiku?
Na debut bude ešte čas. Zhodli sme sa, že na EP budeme mať 5 skladieb a ako som už spomínal 4 nové a 1 starú. Náhravali sme v Badíne u Mira Speváka na začiatku veľkonočných prázdnin. Teraz čakáme na zmastrovanie. Grafiku si dáme robiť viacerým ľudom a potom si vyberieme tú, ktorá bude najviac podľa našich predstáv. Nejdem prezrádzať viac detailov, nechajte sa prekvapiť .

Čiže chcete to stihnúť vydať ešte do Wackenu? A v akom náklade vyjde EP?
Áno, máme v pláne to mať hotové vlastne do letných prázdnin. Bude to v náklade približne 500 kusov. Už len dúfame, že nenastanú žiadne komplikácie.


Tak to veríme aj my. Nedá mi nespomenúť jednu vec. Ešte vo vašich začiatkoch som vás videl v Banskej Bystrici, keď ste predskakovali Bratislavčanom CATASTROFY. Už vtedy ste ma po hudobnej stránke zaujali, avšak na pódiu bolo vidieť mnoho mladíckych nedostatkov. Spomeniem uvedenie piesní, pohyb a podobne. Čím to, že v pomerne krátkej dobe ste šli minimálne o level vyššie?
Samozrejme, že sme neboli ešte dostatočne zohratí. Netvrdím však, že teraz sme. Trénujeme a snažíme sa zlepšovať sami seba a tak isto aj kvalitu našich koncertov. Dostali sme veľa rád a kritiky od Vlajana, ktorému zato patrí veľká vďaka a tak isto aj od iných fanúšikov, a hudobníkov. Prijali sme ich a sme im za ne vďační. Budeme sa pokúšať a zároveň zlepšovať každým koncertom najviac ako to pôjde.

Na scéne nie ste až tak dlho, s ktorými kapelami ste si vytvorili priateľské vzťahy a panuje medzi slovenskými kapelami určitá rivalita?
Najlepší vzťah máme s kapelou PYOPOESY, s ktorou sme odohrali dosť koncertov a poznáme sa najlepšie. Je pár kapiel samozrejme aj mimo Banskej Bystrici, ktoré ako tak poznáme. Na Slovensku je určite rivalita. Býva priateľská, vďaka ktorej sa kapely predbiehajú v schopnostiach a samozrejme sa určite nájdu aj neprajníci, žiaľ to býva v každom obore.

Váš gitarista Miro minule odohral s PYOPOESY aj koncert pred ruskou ARKONOU, znamená to, že je aj členom Miríkovej skupiny alebo iba vypomáhal?
Keďže bývalý gitarista z PYOPOESY odišiel, náš Miro sa ponúkol ako výpomoc a zatiaľ je členom Miríkovej skupiny.

Na záver sa vrátim ešte k Wackenu. Keď ste pred pár rokmi začínali, vedeli ste si predstaviť, že onedlho si zahráte na jednom festivale s takými veličinami ako AVANTASIA, CARCASS, EMPEROR, KING DIAMOND, KREATOR, MEGADETH, MOTÖRHEAD alebo SLAYER? Čo to pre vás znamená?
My sme to vedeli, len oni nevedeli, že budú hrať s nami (smiech). Samozrejme, robím si srandu. Vôbec sme nad tým ani neuvažovali. A vlastne ani nesnívali. Nikoho by to nenapadlo, že sa dostaneme až tak ďaleko od Slovenska, nie to ešte na Wacken. Jednoducho, je to pre nás neuveriteľná príležitosť zviditeľniť sa za slovenskými hranicami. Už teraz sa tešíme ako malé deti a stále tomu nedokážeme uveriť.

Martin, ďakujem ti ďakujem za obsiahly rozhovor, na Wackene samozrejme budeme držať palce a vidíme sa tam!

Za málo. Aj ja Ti ďakujem za rozhovor.

Autor: Stillborn

Foto: Sachtikus