Kto vyhlásil Ulricha za najlepšieho bubeníka v histórii, bol úplne mimo, smeje sa Miro Raučina

Slovenský bubeník v rozhovore (nielen) o svojom projekte CINERES.

Miro Raučina. Foto: archív M. Raučinu

NITRA. Bubeník Miroslav Raučina sa podľa všetkého cíti pri kreatívnom procese tvorby ako ryba vo vode. Nenaznačuje to len jeho aktivita v kapelách, ktorých je členom – ABORTION, INFECTED WORDS či EMPYRION, ale aj hosťovania na nahrávkach iných formácií. Jeho služby využili napríklad DARKTIMES, UDÅNDE, CONCUBIA NOCTE alebo naposledy REALMS OF CHAOS. Nie je preto prekvapením, že počas pandemického obdobia, keď boli minimálne príležitosti sa realizovať, vznikol jeho sólový projekt CINERES.

Preto sme sa s tými agilným muzikantom spojili a porozprávali sme sa s ním o vzniku jeho debutového albumu „Two Kings“, nielen o hre na bicie nástroje, nemohli sme však vynechať tému bubeníkov a reč prišla aj na kapely, v ktorých aktuálne pôsobí.

Hral si v mnohých kapelách a pre ďalšie nahrával ako hosťujúci bubeník. Máš skúsenosti aj s black metalom, ale predsa len, tento štýl by som pre tvoj sólový projekt netipoval. Prečo práve čierny kov?

Tvoriť tento štýl je pre mňa jednoduché. Mám v hlave pretlak riffov. Navyše, človek nemusí byť gitarový virtuóz a nahrávať v drahom štúdiu, aby spravil výborný blackový album.

Niektorými motívmi sa na debutovom albume „Two Kings“ vymykáš tradičnému vyzneniu black metalu. Bol to tvoj zámer?

Zámer to nebol, zámer bol spraviť čistejší black. Skladby som nerobil konvenčným štýlom. Niekde mi chýbali gitarové riffy, aj keď bicie už boli nahraté, a naopak. Keď sa mi následne niekde hodil nejaký gitarový motív, použil som ho.

Pred vydaním dlhohrajúcej nahrávky si zverejnil ako ukážku dve skladby, ktoré ale neukazujú už spomínané výlety mimo black metal. Prečo si popri klasicky znejúcej „Tumbling Down“ na odprezentovanie nepoužil napríklad skladbu „Let´s Perceive“, ktorá vybočuje z ortodoxnej polohy?

„Let’s Perceive“ by nebola dobrá reprezentačná vzorka. Je žánrovo trošku iná. Kamil Adamík (HOLOTROPIC) povedal, že znie ako OASIS (smiech). „Tumbling Down“ a „Father Says“ sú moje najstaršie skladby a možno preto ich neobjektívne považujem za najlepšie.

Na albume si mal na starosti všetky nástroje. O tvojom bubeníckom umení vieme. No, odkedy hráš aj na gitare a koľko sa jej venuješ? A čo samotné bicie? Odkedy na ne hráš a ako často cvičíš?

Už na základnej škole som chodil na klavír a ako samouk som hral na elektrickú gitaru. Na bicie som odohral prvý koncert ako 14-ročný. Vtedy som dokázal na bubnoch cvičiť hodiny a hodiny. Teraz viac cvičím na pade. Učím sa techniku push/pull kvôli rýchlejšiemu blastbeatu. Dajú sa pri tom sledovať seriály, tak to dám aj 2-3 hodiny týždenne (smiech). Na gitare som naposledy cvičil pred rokom, keď som robil dva covery na YouTube od SUFFOCATION. V CINERES sú jednoduché gitary, nevyžadujú nejaké veľké hráčske umenie.

Dvaja králi ako symbol dualizmu

Na svojej prvotine kombinuješ klepačkové nástrely, melodiku, veľkoleposť a aj dávku nálady. Chcel si s týmito aspektmi pracovať od samého začiatku?

Ono to celé vypálilo trošku inak, ako som si predstavoval na začiatku, čo ale neznamená, že s tým nie som spokojný. Do budúcna zmiernim melodiku a asi úplne vylúčim sláky.

Mimochodom, čo má podľa teba obsahovať ideálny black metal?

Black metal musí pre mňa mať v prvom rade špinavý zvuk. Keď to znie príliš čisto a „kvalitne“, už to nie je ono. Ďalej tam nepotrebujem počuť veľa tlmených gitár a sóla. Samozrejme, musí byť apolitický.

Ako sa ti pracovalo so samplami? Máš s tým skúsenosti a aký softvér si použil?

Nie veľmi dobre, lebo som nemal midi controller. Všetko som musel vyklikať myškou. Veľa tam toho nie je, ale aj tak to zabralo nejaký čas. Všetko som nahrával do softvéru Reaper a zvuky som ťahal z rôznych voľne dostupných vst pluginov. Reaper je tiež voľne dostupný a obsahuje všetko, čo treba na nahrávanie a mix.

Na čo narážaš názvom „Two Kings“? O čom sú texty? Písal si ich sám alebo sa do textovej stránky zapojil Černorog (ANCESTRAL VOLKHVES, OBŠAR)?

Miro: Texty písal Černorog…

Černorog: „Two Kings“ je motív prítomný v celom albume. Za normálnych okolností môže vládnuť len jeden kráľ. V človeku sa však často bijú dva protichodné princípy, koná rozporuplne, protirečí si. Tento dualizmus je veľmi inšpirujúci a je súčasťou mnohých, ak nie všetkých situácii, v ktorých sa človek ocitá.

Logo projektu CINERES

Na vokály si si netrúfal a tak padla voľba na Černoroga. Prečo práve on? Poznáte sa alebo si chcel konkrétne znejúci vokál, ktorý má v sebe práve Černorog?

S Černorogom sme sa nepoznali. Oslovil ho Nocturnal z vydavateľstva Tryzna Production. Nocturnal vymyslel aj názov CINERES, dal spraviť logo, grafiku na album a preberal so mnou skladby, čo kde ako upraviť a zmeniť.

Si s ním dohodnutý aj na ďalšiu nahrávku?

Nie sme dohodnutí na ďalšiu spoluprácu. Na najbližšie roky ani neplánujem album, iba single. Bol by som rád, keby do toho šiel.

Keď už si hovoril o Tryzna Production, tak práve s týmto vydavateľstvom si spočiatku v rámci CINERES spolupracoval, ale debut nakoniec vychádza u Hellforge. Prečo prišlo k tejto zmene?

Tryzna Production nebola dohodnutá na vydanie CD. S Nocturnalom sme v kontakte kvôli rôznym projektom a s týmto mojim mi dosť pomáha.

Nikto z našej extrémnej scény nedosahuje svetovú úroveň hrania

Ktorí bubeníci sú tvojimi vzormi a koho hru zo slovenských bubeníkov oceňuješ najviac?

Na metalovej scéne mám rád napríklad Kevina Paradis (BENIGHTED), Alexa Rüdingera (ORDINANCE, WHITECHAPEL), Nilsa Fjellströma (NORDJEVEL, ex-DARK FUNERAL) či Eugenea Ryabchenka (FLESHGOD APOCALYPSE). Je ich viacej. Na Slovensku, žiaľ, nikto z nás nedosahuje v extrémnej scéne takúto úroveň hrania.

A čo Valér Tornád z kapely ČAD?

To je trošku miešanie hrušiek s jablkami. Ja sa pohybujem na death/black/grindovej scéne a mám aj rád taký štýl bubnovania. Valér je skôr thrash/punkový hráč. Robí to samozrejme dobre. V tom štýle bol dosť dobrý voľakedy aj Lojzo Horník, ale tuším už veľmi nehráva.

Čo hovoríš na bubenícku kreativitu Darksidea z poľskej black metalovej kapely MGLA?

Túto kapelu až tak nepočúvam. Bubeník tam má zaujímavé prvky, no v black metale mám radšej, keď bicie hrajú viac priamočiaro. Takú kreatívnu hru oceňujem viac v death metale. Album „Symbolic“ od DEATH je v tomto pre mňa top.

Už keď preberáme bubeníkov, tak sa ťa musím opýtať na večnú tému – Lars Ulrich a jeho kvality/nekvality. Tvoj názor?

Lars je bezpochyby legenda. Bez neho by to nebola METALLICA, ale ten, kto ho vyhlásil za najlepšieho bubeníka v histórii, bol totálne mimo (smiech).

Miro Raučina. Foto: Sachtikus

Kedy si sa rozhodol, že začneš ponúkať svoje služby aj pre iné kapely?

To sa rozhodli tie kapely (úsmev). Bubeníkom pravidelne chodia nejaké ponuky od iných kapiel. Spolupráce na koncertovania príliš neberiem, ale keď ma kapela zaujme, ponúknem svoje služby aspoň na nahrávanie.

Už viac ako dekádu si súčasťou grindcorovej úderky ABORTION. S tebou v zostave ste nahrali tri dlhohrajúce albumy a niekoľko splitiek. V čom vnímaš rozdiely, keď hráš skladby, ktoré nabúchal predošlý bicmen Charlie, oproti skladbám, ku ktorým si bicie realizoval ty?

Ja tie skladby hrám trochu inak. Niečo sa zrýchlilo, niečo upravilo. Väčšinou ale hráme novšie veci.

Ako si vnímal okolnosti Charlieho vyhodenia z kapely? Ak si dobre pamätám, tak on si vtedy skupinu bez vedomia iných „privlastnil“ a Lepra ho nekompromisne vyhodil. Ako vyzerajú aktuálne vzťahy medzi ním a ostatnými členmi ABORTION?

S Charliem sa nepoznáme. Nejaký čas fungovali ako kapela v Dánsku a tam sa to medzi nimi naštrbilo. Aktuálne nie sú vôbec v kontakte. Som rád ako to dopadlo, lebo hranie v ABORTION si celkom užívam (smiech).

Užil si si aj zrejme vaše minuloročné vystúpenie v Londýne…

Bol to super koncert. Táto punk/grindová scéna v zahraničí celkom šlape. Super bolo aj to, že som si so sebou nemusel brať žiadny „vercajk“. Na javisko som si zobral dve pivá a paličky, ostatné tam bolo k dispozícii (smiech). V Londýne som už v minulosti hral v rámci turné so SANATORIUM.

Ako to vyzerá s tvojou ďalšou skupinou EMPYRION? Od vydania debutu „Mindshifter“ už prešlo viac ako 10 rokov. V roku 2021 ste zverejnili novú skladbu „The First Will Be the Last“, a pokiaľ viem, materiál na nový album je pripravený. Kto je hybnou silou kapely a od koho záleží, že sa veci dajú do pohybu?

Problém je, že EMPYRION nemá žiadnu hybnú silu. Je to škoda, lebo je to najlepšia kapela, v ktorej som hral. Momentálne neviem s istotou ani povedať, či ten materiál na nový album vôbec niekedy nahráme.