REVÚCA. Šťavnatý a moderne znejúci metal s perfektnými melodickými linkami. Výborné songy, dibrý zvuk a slovenské texty, ktoré majú hlavu a pätu. Nielen to zdobí album „Tlenie“ v podaní skupiny PSEUDOSAPIENS.

O ňom, ale nielen o ňom sme sa porozprávali s hlavným mozgom tejto formácie a nielen o ňom som sa porozprával s mozgom kapely Jozefom „Falusoidom“ Kováčom.

Jozef „Falusoid“ Kováč

Jožko, zdravím ťa. Hneď na úvod nám prezraď, prečo sa kapela PSEUDOSAPIENS rozhodla staviť na texty v slovenčine…
– Ahoj Janko. Už keď sme zakladali kapelu, tak rodný jazyk sme brali ako samozrejmosť. Z časti možno aj preto, že sme nemali veľké ambície a nikto z nás nebol v anglickom jazyku veľký expert (úsmev). Na druhej strane nám slovenčina lepšie pasovala k celkovému feelingu a mne osobne sa cez ňu lepšie vyjadruje. Pre slovenských a českých poslucháčov to má určite väčšie gule, keď texty idú ľahšie do ucha. A pokiaľ sa nahrávka dostane ďalej za hranice, môže náš jazyk pridať na zaujímavosti a originalite.

PSEUDOSAPIENS je každopádne originálny názov pre kapelu. Ako vznikol?
– Toto slovné spojenie mi napadlo v práci .Hneď som vedel , že to bude vhodný názov. Na jednej strane vystihuje nás ako druh, ktorý sa dištancuje od konzumnej spoločnosti, no na druhej strane môže vyjadrovať ľudstvo ako také. To, čo je dnes považované za vrchol evolúcie, je hanba nazývať „človek rozumný“.

Akoby si štýlovo a škatulkovo charakterizoval vašu kapelu?
– Toto je otázka, ktorú dostávame často a tiež sme sami zvedaví, kam ju zaraďujú poslucháči. Pre mňa je to melodický všehometal s prvkami HC a punku.

Čo ovplyvňuje vaše texty a hudbu ako takú?
– Ako by povedal klasik – nič konkrétne (smiech). Ale fakt neviem, či nás vedome niečo hudobne ovplyvňuje, ale samozrejme tie vzory má každý svoje. Ja počúvam všetko, čo ma zaujme. Od brutal death metalu až po punk. Texty sa snažím prispôsobiť nálade daného songu a chcem, aby z nich bolo cítiť agresiu, protest, temnotu, ale aj sarkazmus a čierny humor. Nemám rád, keď majú metalové kapely texty napríklad o láske a vzťahoch (hoci máme aj my jeden taký)…

PSEUDOSAPIENS

Ako prebieha proces tvorenia v PSEUDOSAPIENS?
– Niektoré piesne sa odvíjajú od prvého riffu, ktorý mi väčšinou spontánne napadne počas brnkania. Ich tvorba trvá niekedy aj pár mesiacov. Vždy mám toho rozrobeného viac a postupne bez zbytočného tlaku ich dávam dokopy. Sú aj také, ktoré jednoducho prídu samé a sú hotové v priebehu hodiny. Melódia mi napadne hocikde, napríklad aj pri robote a keď sa dá, nahrám si ju na telefón. S textami je to podobné. Niekedy neviem o čom píšem a téma sa vynorí počas tvorby. Inokedy samé vypadnú z rukáva. Čím som starší, tým je ťažšie nájsť vhodnú a neotrepanú tému.

Aké máte ciele s PSEUDOSAPIENS?
– Nejaké veľké ciele nemáme, v tomto sme realisti. Kapela je pre nás koníček a keď sa naša hudba niekomu páči, je to len plus. Samozrejme sa chceme dostať do širšieho povedomia poslucháčov a hrať viac koncertov. Tiež by sme chceli vydávať albumy aspoň každý druhý rok a k tomu aj nejaké tie videoklipy.

A čo najbližšie koncertné plány?
– V máji sa vyberieme do Vizovíc, kde sa uskutoční Oblivion fest (23.5.2020). Plánovalo sa aj malé turné po Slovensku a Čechách v spolupráci s naším vydavateľom Slovek Metal Army, tak uvidíme či z toho niečo bude. Termíny a miesta sa včas dozviete.

Ako ty vidíš budúcnosť metalu v roku 2020?
– Myslím, že metal tu bude mať stále svoje miesto, no ešte dlho sa bude považovať za „okrajový žáner“ žáner. Svet má veľa metalových kapiel, ktoré budú vypredávať štadióny, no ich názvy aj tak bežnej spoločnosti nehovoria nič. Okrem toho sú tu tisíce skupín, ktoré považujeme za underground a verím, že budú vznikať stále nové. Rád by som sa dožil toho, aby sa rock a metal znovu začal hrávať v médiách. Mám pocit, že detvákom z toho dnešného rapu pomaly, ale isto klesá IQ (úsmev).

Jozef „Falusoid“ Kováč

Prejdem teraz k tvojej osobe. Aké bolo tvoje prvé cd?
– Pokiaľ máš na mysli prvú metalovú nahrávku, tak bol to album „Keeper of the Seven Keys I.“ od HELLOWEEN, ktorú v mojom rannom detstve doniesol otec na kazete. Ešte pred tým si pamätám na Jimiho Hendrixa a PINK FLOYD. Inak od narodenia to boli väčšinou ľudovky. Pamätám si veľmi dobre aj na prvé cd, lebo to vyhral brat v niekdajšom rockovom časopise Uragán. Bola to česká kapela TORTURA a my sme si ju nemali na čom vypočuť (smiech).

Znie to zaujímavo. Dnes ti stačí kliknúť a digitálna doba umožňuje mať v prehrávači čokoľvek, ako sa k tomu staviaš?
– Myslím, že sa na to pozerám ako mnoho iných muzikantov, a vidím v tom výhody aj nevýhody. Teraz keď niečo nahráš, môže to vo chvíli počuť (vidieť) celý svet. Háčik je však v tom, že v záplave dnešných hudobných telies je to tvoje len zrnkom piesku na púšti. Samotná kvalita kapely už nestačí a dôležitý je marketing, reklama a „šokujúce“ videá. Obyčajný poslucháč je touto dobou rozmaznaný a je logické, že si vyberá len to najlepšie. Doba, kedy sme počúvali jeden album dookola a radosť, keď sme sa dostali k ďalšiemu, je nenávratne preč.

Ktorý bol tvoj prvý a zatiaľ posledný koncert na pódiu?
– Môj prvý koncert (alebo skôr vystúpenie) bolo na večierku na strednej škole. To som ešte ani nevedel hrať a od metalu to malo ďaleko. Naposledy sme hrali 22. februára vo Zvolene v novom, príjemnom podniku Wake Up. Celkom sme si to užili. Je super vidieť a počuť ľudí (hoci ich nebolo až tak veľa), spievať naše texty. Musím povedať, že všetky kapely podali parádne výkony a radi sa tam vrátime.

Máš nejaký metalový vzor?
– Keď som bol mladší, mal som vzory v klasických kapelách 90. rokov, ako DEATH, SEPULTURA, KREATOR, DISMEMBER, CARCASS, ENTOMBED… Neskôr som k tomu pridal viac doomu a black metalu ako napríklad MY DYING BRIDE, EMPEROR, CATHEDRAL… Teraz počúvam všetko (hlavne gitarové), k čomu sa dostanem v tejto záplave hudobných skupín. Textovo mám rád napríklad české veci INSANIA, DARK GAMBALLE, MASTER´S HAMMER alebo tiež zvrhlé veci od Necrococka.

Jano Marton

Redaktor Valhalla.sk, slovenský básnik a spisovateľ. „Píšem, lebo mám rád mojich klaunov s krídlami tam hlboko dnu… vdýchnite, alebo nie.“