SOULS TO DENY: Je desivé a frustrujúce sledovať, ako ďaleko vie zájsť vraj najinteligentnejší druh na Zemi

Kapela SOULS TO DENY z Liptovského Mikuláša vydala začiatkom júna debutový album „The Tragedy of Human Existence“, čo bol ideálny dôvod na rozhovor.

SOULS TO DENY. Foto: Martin Barla

LIPTOVSKÝ MIKULÁŠ. Death/grindovú formáciu SOULS TO DENY založili v roku 2019 ostrieľaní hudobníci Pavol Maro (basgitara) a Andrej Šimon (bicie), známi hlavne zo skupín DESECRATED DREAMS, FEEL A CURSE či NEW BLACK WIDOW.

Neskôr k sebe prizvali mladších súputníkov, keď sa gitary chopil Lukáš Kaplan (SORGOTH) a o vokály sa postaral Michal Pivko (ex-BLOODCUT). Začiatkom tohto roka išli svoju viac ako dvojročnú prácu strávenú komponovaním zavŕšiť do nahrávacieho štúdia, kde vznikla ich debutová doska „The Tragedy of Human Existence“ (recenzia TU).

Rozprávali sme sa hlavne so zástupcami rytmickej sekcie, teda na s Paľom Marom a Andrejom Šimonom, ktorí tvoria akési jadro celého zoskupenia, no k debate sa pripojili aj zvyšní dvaja členovia. Rozhovor sa logicky točil najmä okolo debutového albumu a jeho tvorby, no prebrali sme aj niekoľko osobnejších záležitostí.

Dva roky po rozpade kapely FEEL A CURSE, kde ste obaja pôsobili, ste verejne oznámili vznik novej formácie SOULS TO DENY. Prečo prišiel koniec FEEL A CURSE?

Paľo: FEEL A CURSE bola kapela, ktorá vznikla ako projekt zakladateľa (Milan „Jozzo“ Jozefek (ex-DESECRATED DREAMS), pozn.), a tak to v podstate bolo až do konca fungovania. Nakoľko skupina aj napriek ponukám nekoncertovala, a ja som chcel hrať, rozhodol som sa s Andrejom založiť vlastnú kapelu.

Andrej: Pôvodne to bol projekt, ktorý založil gitarista Jozzo. Na skutočné dôvody sa musíš opýtať jeho, ja to nechcem nejako dopodrobna rozoberať.

Rozpad FEEL A CURSE bol oficiálne oznámený v apríli 2020, avšak SOULS TO DENY vznikli už v roku 2019. Vedeli ste teda už interne, že FEEL A CURSE je mŕtva záležitosť? Alebo existovala možnosť, že by fungovali oba celky?

Paľo: Samozrejme, taká možnosť bola. Správa o ukončení fungovania FEEL A CURSE nás ale prekvapila, nakoľko sme boli interne dohodnutí na pauze. Toto nás nakoplo a utvrdilo v tom, že máme svoju energiu smerovať do SOULS TO DENY.

Andrej: Je pravda, že kapela FEEL A CURSE oficiálne skončila v roku 2020, ale stagnovanie kapely už nejaký čas trvalo. Ak sa nemýlim, tak posledný koncert bol v decembri 2018 a potom to šlo dolu vodou. Vznik SOULS TO DENY je, presne ako hovoríš, rok 2019. Obaja sme vedeli, že FEEL A CURSE už pravdepodobne pokračovať nebude, takže sme sa do budovania novej kapely pustili s obrovským nadšením. A sme tu, v novej silnej zostave a máme z toho veľmi dobré pocity. Dúfam, že to vydrží čo najdlhšie.

Postrehol som, že viacero ľudí predpokladá, že názov skupiny máte odvodený od albumu či skladby „Souls to Deny“ od SUFFOCATION. Ja si to však nemyslím kvôli vášmu hudobnému smerovaniu. Takže, kde je pravda? A prečo ste si zvolili tento názov?

Paľo: Nápadov na názov kapely bolo viac. V súčasnej dobe je problém vymyslieť niečo zaujímavé a originálne, čo ešte neexistuje. Nakoniec Andrej navrhol tento názov a všetci sme sa a ním stotožnili, aj keď sme vedeli, že tá paralela so SUFFOCATION bude medzi ľuďmi dosť rezonovať.

Andrej: Je pravda, že názov je odvodený od jedného z albumov SUFFOCATION, pretože to znie perfektne, a zdal sa nám byť zaujímavý k našej tvorbe, ale to je tak všetko. Boli by sme neradi, keby nás s nimi ľudia akokoľvek porovnávali. Naše hudobné smerovanie je úplne odlišné a nezačujete v ňom akékoľvek ich vplyvy.

Ako dlho ste komponovali materiál, ktorý môžeme počuť na debute „The Tragedy of Human Existence“?

Andrej: Príprava materiálu sa vlastne datuje od samotného vzniku SOULS TO DENY, takže ak sa nemýlim, celé to trvalo niečo cez dva roky.

Paľo: V podstate odvtedy, čo potvrdil spoluprácu gitarista Lukáš.

Akým spôsobom pracujete? Použijete na nahrávku všetko, čo v danom období vytvoríte alebo sa postupom času aj niektoré už hotové skladby vyhodia, či prípadne odložia?

Paľo: Nápadov bolo samozrejme viac, nie všetky ale pretavíme do výslednej skladby. Boli aj nápady, ktoré boli nahradené lepšími, ako pri každej tvorbe. V podstate veci na albume sú skladby, ktoré nám všetkým vyhovujú.

Andrej: Autor gitarových nápadov je prevažne Lukáš. On príde s prvotnou myšlienkou a potom aj my ostatní pridávame spoločne do toho to svoje. Dopodrobna vec prepracujeme, a ak z toho máme všetci dobrý pocit, vieme že s tým môžeme ísť von.

Lukáš: S hudobnými nápadmi začínam doma. Snažím sa pospájať rôzne menšie motívy do väčších celkov a s tými následne prídem do skúšobne. Ak sa nápad osvedčí, tak s ním pracujeme ďalej. Materiálu bolo teda viac, ale nie všetko prešlo až na nahrávku.

Pavol Maro

Išli ste do štúdia už s riadne nacvičeným materiálom, alebo ste dolaďovali nejaké veci aj počas nahrávania?

Paľo: Materiál bol nacvičený. V štúdiu sme ale samozrejme narazili na určité malé nezrovnalosti, ktoré sme riešili na mieste. Boli to však len kozmetické záležitosti. Trochu viac sme sa venovali spevom, nakoľko Michal nemal ešte skúsenosti zo štúdiovej roboty. Zvládol to ale na výbornú.

Andrej: Tak teraz mi dá za pravdu asi každý muzikant, ktorý bol niekedy v nahrávacom štúdiu, že prísť do štúdia nepripravený je to najhoršie, čo môžeš urobiť. Pobyt v štúdiu sa kvôli nedostatočnej príprave značne predĺži a to sme samozrejme nechceli. Počas nahrávania sme sa sústredili hlavne na zodpovedne odohraté party všetkých skladieb a na zvuk, ktorý je v dnešnej dobe dôležitý.

Zhostil sa Martin Barla vo svojom popradskom štúdiu aj producentskej úlohy? Radil vám ako nejaký hudobný motív zmeniť, prípadne rozvinúť?

Paľo: S Martinom sme už spolupracovali, preto sme sa rozhodli nahrať album u neho. Mali sme vlastnú víziu, ako to má celé vyzerať, ale samozrejme sme si dali poradiť, ak išlo o konštruktívny prvok, ktorý prispel k lepšiemu výsledku. Martin je človek na pravom mieste.

Andrej: Martin je v prvom rade výborný zvukár a je to aj parádny bubeník, čo mne osobne vyhovuje, pretože presne vie, čo potrebujem. My sme vedeli od začiatku, čo chceme po zvukovej stránke a Maťo nám v pár prípadoch poradil so zvukom, alebo nejakými efektmi. Niektoré veci sa nám zapáčili a tak sme ich na nahrávke aj použili.

Prečo bolo pre vás dôležité, aby album obsahoval intro a outro?

Lukáš: Mám rád určitú celistvosť albumov a jasnejšie ohraničenie, kedy intro navodzuje náladu, emócie alebo atmosféru, ktorou sa album ďalej uberá. Outro zase uzatvára celý tento vývoj. Album nie je úplne konceptuálny, ale snažili sme sa o to, aby pôsobil jednotne ako hudobne, tak aj tematicky.

Nápad na tie čisté gitarové vyhrávky prišiel od Lukáša? Pýtam sa preto, lebo aj v jeho druhej kapele SORGOTH je možné počuť tieto prvky…

Paľo: Kapela, aj keď sme ju založili s Andrejom, je v rámci tvorby hlavne Lukášova záležitosť. On je tvorcom skoro všetkých piesní. Má hudobné vzdelanie a je to počuť, dáme si poradiť aj my.

Lukáš: Som veľký nadšenec kontrastov v hudbe a tieto dynamické zmeny mi naskakovali do tvorby prirodzene. Samozrejme má na to veľký vplyv to, čo počúvam a čo ma inšpiruje.

Vynechať klasické gitarové sóla bol zámer?

Lukáš: Vyšlo to celkom prirodzene popri tvorbe. Jednak mi tam ani veľmi nechýbali, a tým, že som jediný gitarista v kapele, sme sa snažili, aby to počas skladby nestratilo tlak. Keď som aj skúsil niekde zakomponovať sólo, tak to napätie padlo. Zároveň mi to však takto vyhovuje. Skladby sú stavané tak, aby sa na nich ľudia primárne bavili, ale nevylučujem, že v budúcnosti neskúsime nejaký kompromis.

„Kapela je kolektívny šport a teraz mám konečne pocit, že sme všetci nasadli na rovnaký vlak.“
Pavol Maro, basgitarista kapely SOULS TO DENY

Aké veľké rozdiely sa udiali, keď porovnáte vaše predstavy z obdobia, keď ste kapelu rozbiehali, s tým, čo nakoniec môžeme na albume počuť? Či už v rámci hudobného smerovania, textov alebo celkového konceptu?

Paľo: Pôvodný zámer bolo hrať surový priamočiary grind, aby sme sa my aj fanúšikovia poriadne odviazali. Texty a celkový koncept sme na začiatku neriešili. Po príchode Lukáša a Michala to už ale išlo súčasnou cestou. Vývoj si poslucháč môže odvodiť z albumu, kde sme skladby dali v poradí, ako vznikali.

Lukáš: Chalani ma pôvodne oslovili s grindovým projektom a najviac sa tomu snaží priblížiť skladba „An Act of Enslavement“. Tvoreniu som potom už nechával voľný priebeh a nakoniec sa to vykryštalizovalo do výslednej podoby. Ako už bolo spomenuté, jednotlivé skladby na albume sú v poradí v akom vznikali a poslucháči majú teda možnosť počuť jednotlivé obdobia skladania, nálady a inšpirácie, ktoré v tom danom momente na tvorbu vplývali. Výsledok bolo teda nakoniec aj trochu ťažšie žánrovo zaradiť.

Tvorivé vklady prináša do kapely každý člen, ale chápem to správne, že na celý proces skladania dohliadate vy dvaja, teda Andrej a Paľo? Možno ani nie tak v rámci hudobného smerovania, ale skôr ako snaha postrážiť si kvalitu, vzhľadom na to, že už máte nejakú tú povesť z hrania v iných kapelách?

Paľo: Je to tak, ako hovoríš, aj keď aj naši mladíci majú do toho čo povedať. Po toľkých rokoch hrania poznáš svoje hranice a aj vkus a nároky fanúšikov, preto musíš výsledok ustrážiť, aby si neklesol pod pomyslenú latku. V takom prípade by som to ja osobne už nerobil. Ohlasy sú zatiaľ pozitívne.

Andrej: Tvoríme všetci spolu a čo sa týka nejakého dohliadania z našej strany, tak v štúdiu sme si na tom dali fakt poriadne záležať, aby bol výsledok čo najlepší.

Svetu ste sa odprezentovali vypustením kompletného albumu na YouTube. Nepredchádzalo tomu postupné zverejňovanie niekoľkých singlov ani nejaká extra propagácia. Prečo ste si zvolili túto taktiku?

Andrej: Hneď na začiatku sme sa v podstate dohodli, že pripravíme skladby na celý album a tak sa aj stalo a naša prvotina uzrela svetlo sveta 6. júna 2022. Urobiť to takto bol zámer.

Paľo: Doznievalo to choré obdobie a letná sezóna bola už pre nás v podstate stratená, tak sme to riešili týmto spôsobom, aby keď príde klubová sezóna, mali ľudia predstavu, čo môžu čakať.

Aké sú vlastne vaše očakávania a ciele? Vy už ste ostrieľaní borci a teda nejaké prehnané vízie o prerazení v zahraničí asi už dávno nemáte a ste nohami na zemi, no na druhej strane máte v kapele mladších spoluhráčov, ktorí môžu mať odlišné predstavy…

Paľo: Chceme sa hlavne baviť a konečne robiť to, čo nás všetkých baví. Kapela je kolektívny šport a teraz mám konečne pocit, že sme všetci nasadli na rovnaký vlak. Ak sa podarí niekedy zahrať s nejakou veľkou kapelou, bude to pre nás len bonus a česť, a správa, že to, čo robíme, robíme dobre. Je pred nami ale ešte veľa roboty a budúcnosť ukáže.

Andrej: Za seba musím povedať, že to beriem ako môj celoživotný koníček a preto sa nesnažím ísť niekam na úkor niečoho iného. Držím sa toho, že čo má prísť, príde. Vyslovene sa nebránim predstave ísť si zahrať aj niekam do sveta. Skôr som realista a beriem veci také, aké sú.

Lukáš: Najhlavnejšie je, aby sme sa pri hraní bavili my a ľudia, ktorí nás počúvajú prídu na koncerty. Samozrejme zahrať si s nejakými väčšími menami alebo na známych akciách, by bolo skvelé. Som otvorený všetkému.

Andrej Šimon

A čo umelecké ciele? Sú nejaké experimenty, čo by ste chceli vyskúšať? Netradičné postupy, obohatenie zvukovej palety či rozpracovanie nejakého konceptu?

Lukáš: Mám toho viac, čo by som chcel v budúcnosti vyskúšať, hlavne by som rád do tvorby zapojil pestrejšiu škálu efektov a zvukov. Taktiež mám určitú predstavu, ako by som chcel aby zneli gitary. Momentálne som tomu ešte veľmi vzdialený. Ale človek asi nebude nikdy maximálne spokojný a to je podľa mňa len dobre.

Andrej: Mal som sny a veľa z toho, čo som si prial, sa mi splnilo, takže nejaké ďalšie veľké ciele, alebo špeciálne túžby momentálne nemám. Zahral som si na najväčších festivaloch v Čechách a na Slovensku. Čo viac si môžem želať? Boli to zážitky, na ktoré do smrti nezabudnem.

„Je desivé a frustrujúce sledovať, ako ďaleko vie zájsť vraj najinteligentnejší druh na Zemi v honbe za uspokojením svojho krvilačného ega.“
Michal Pivko, vokalista kapely SOULS TO DENY

Teraz by som upriamil pozornosť na vášho vokalistu Michala. Aká bola pre teba prvá skúsenosť a práca v nahrávacom štúdiu?

Michal: Štúdio a nahrávanie ako také, bolo pre mňa veľkým zážitkom a zároveň aj dôležitou lekciou do budúcna. Celý tento proces bol pre mňa niečo nové, niečo čo som predtým ešte nezažil a každú chvíľu som si nesmierne užil. Bola to zábava a zároveň splnený sen.

Nakoľko bola textová stránka ovplyvnená udalosťami posledných dvoch rokov? Narážam na pandémiu a všetko okolo toho. Naša existencia sa premenila v to, že sme sa stiahli do svojich ulít, prestali žiť a v ľuďoch sa vystupňovala zloba…

Michal: Posledné dva roky boli depresívne a dali človeku zabrať hlavne po psychickej stránke, ale tá zloba a negativita tu boli s nami už od nepamäti. Témy, ktorých sa dotýkam v textoch, ma trápia už nejaký čas. Pandémia len zvýraznila našu odvrátenú stránku.

Aké kompetencie ti dali spoluhráči pri námetoch na texty? Mal si úplnú voľnosť voľby o čom chceš písať?

Michal: V čase, keď som sa pridal ku kapele, nebola otextovaná ešte žiadna z už existujúcich skladieb, a tým pádom chlapi nemali žiadnu konkrétnu predstavu o textovom smerovaní, takže áno, už od začiatku som mal pri písaní voľnú ruku a priestor na sebarealizáciu. Najviac ma písanie bavilo asi takým štýlom, že už aj tak neveselé texty som pomocou metafor zabalil ešte do temnejšieho hávu, čo im dodalo viac poetický nádych a myslím, že s výsledkom sa stotožnil aj zvyšok kapely.

V textoch rozoberáš útrapy ľudskej existencie, našu povahu a správanie sa z tej negatívnej stránky, čo odzrkadľuje aj názov albumu, čiže „Tragédia ľudského bytia“. No dotýkaš sa aj ekologických tém a toho, aký dopad má ľudská populácia pre Zem. Dá sa teda názov albumu chápať aj tak, že naša existencia je tragédiou pre planétu?

Michal: Pochopil si to úplne správne. Surová a stupňujúca sa deštrukcia našej planéty je téma, nad ktorou sa, žiaľ, musím zamýšľať najčastejšie. Je desivé a frustrujúce sledovať, ako ďaleko vie zájsť vraj najinteligentnejší druh na Zemi v honbe za uspokojením svojho krvilačného ega. Vojny, korupcia, bezohľadné drancovanie zemských zdrojov, klimatické zmeny. To všetko sú faktory, ktoré znamenajú len utrpenie, bolesť a skazu pre nás samých, v tom spočíva tragédia nášho bytia.

Je text skladby „Necrotic Magician“ inšpirovaný filmovou sériou „Re-Animator“ podľa predlohy H.P. Lovecrafta?

Michal: Presne tak. Skladba skutočne odkazuje na túto Lovecraftovu poviedku a teší ma, že po prečítaní textu je to človeku zrejmé aj bez nejakého predošlého osvetľovania. Po vypočutí inštrumentálnej verzie som si hneď povedal, že je ako stvorená na vyrozprávanie hororového príbehu a voľba padla práve na tohto literárneho velikána.

Hororovo ladená je aj pieseň „The Bloodswamp“. Máš k tomuto žánru blízko? Či už v literárnej alebo filmovej podobe?

Michal: Rozhodne. Sci-fi a hororový žáner v akejkoľvek podobe ma fascinuje už dlhé roky a túto svoju vášeň sa snažím občas preniesť aj na papier pri písaní textov. Zhodou okolností je aj „The Bloodswamp“ inšpirovaná Lovecraftom. No narozdiel od „kúzelníka“ oživujúceho mŕtvych, neodkazuje na žiadne konkrétne dielo a je to skôr moja vízia reflektujúca obskúrnu realitu vo sférach mimo náš svet.

Michal Pivko

Po nejakom čase od vydania albumu ste sa pochválili konkrétnymi čislami videní na vašom YouTube kanáli. Hneď v ten moment som si povedal, že je škoda, že v súčasnosti riešime úspešnosť cez videnia a čísla streamovania namiesto predajnosti, aj keď je to pochopiteľné. Aký je váš postoj k digitálnemu šíreniu hudby? Taktiež by ma zaujímalo aký podiel u vás v súkromí tvorí počúvanie muziky cez digitálne platformy oproti prehrávaniu či už CD alebo LP?

Andrej: Nie je pre nás prioritou rátať čísla na sociálnych sieťach, aj keď to určite človeka poteší, keď si to pozrie alebo vypočuje daný počet poslucháčov. Zaujíma nás hlavne, aké budú reakcie na náš album a po prečítaní pár recenzií, ktoré nám už prišli, musím uznať, že to, čo sme vypustili do sveta, má dobrú odozvu, čo nás samozrejme veľmi teší. Čo sa týka digitálnej formy, máme náš album na Bandcampe a Youtube, takže tejto forme prezentácie sa určite budeme venovať aj naďalej. Osobne počúvam kopec hudby týmto spôsobom a po vypočutí aspoň viem, čo kupujem, keď chcem podporiť a zadovážiť si CD.

Lukáš: Digitálne média sú jednoducho budúcnosťou šírenia hudby a s tým je potrebné sa zmieriť. Nemyslím si, že CD a LP úplne vymiznú a momentálne práve naopak – zas naberajú na popularite. Je to stále forma podpory interpretov, ktorá je určite potrebná, keďže cez digitálne média sa jej aspoň menším umelcom toľko nedostane. Takže, aj keď počúvam väčšinu hudby digitálne, vždy si rád kúpim svoje obľúbené albumy najmä na vinyle.

Na koľko v kapele riešite otázku vydavateľstva? Budete si všetko riešiť sami alebo ste otvorení aj prípadnej spolupráci?

Paľo: Samozrejme do budúcnosti sa takejto myšlienke nevyhýbame. Teraz je ale pre nás prioritou súčasnosť. Album je vonku, treba čo najviac koncertovať.

Andrej: Zatiaľ vychádzame z toho, že sme takpovediac nováčikom na scéne, takže prípadný záujem zo strany potenciálneho vydavateľa by bol pre nás skôr prekvapením. Uvidíme, čo v tomto prinesie budúcnosť. Našu prvotinu sme riešili od nahrávania, cez mix a master a samotnú výrobu CD kompletne sami. Všetko bude samozrejme záležať od podmienok, na ktorých sa budeme vedieť v prípade ponuky dohodnúť.

Ako vnímate domáce vydavateľstvá v dnešnej dobe? Nejaké kontakty síce majú a dá sa cez ne vyriešiť distribúcia smerom do zahraničia, ale za mňa dáva väčší zmysel upísať sa zahraničnému vydavateľstvu, pokojne aj menšiemu, ktorý posunie kapelu do iného teritória. A ako ste už spomenuli aj vy sami, v súčasnosti si na domácej pôde vedia kapely vybaviť v podstate všetko sami…

Andrej: Presne tak ako hovoríš, na domácej scéne sme si to riešili vo vlastnej réžii a ak by sa nám v budúcnosti podarilo dohodnúť s nejakým vydavateľstvom, tak by som preferoval určite zahraničného vydavateľa.

Už niekoľko rokov tu máme obdobie kedy jednotlivé udalosti vo svete rozdeľujú spoločnosť, pričom vybičovať to do extrémnych rozmerov napomáhajú sociálne siete. Potom môžeme vidieť aj pohoršené reakcie, keď nejaká kapela zaujme voči týmto veciam svoj postoj, prípadne súčasnú situáciu premietne do svojej tvorby. Mali by podľa vás kapely riešiť politiku vo svojej tvorbe? Niekto tvrdí, že by sa na to mali vykašlať, druhý tábor zas oponuje, že politika bola v metalovej hudbe vždy. Napríklad BLACK SABBATH už vo svojich začiatkoch (a teda aj v začiatkoch metalového žánru ako takého) kritizovali vojnu vo Vietname…

Paľo: Hudba je pre všetkých a toho sa držíme. Politiku do tvorby neťaháme.

Andrej: Mne osobne veľmi vadí, že sa politika v poslednom období serie úplne do všetkého. My chceme hrať a preto nebudeme a ani nechceme zaťahovať do kapely takéto témy.

Lukáš: Hudba je vždy odrazom emócií a situácie ako tie, čo sme zažívali, sa v tvorbe umelcov jednoznačne premietnu. Niektoré subžánre sú na politických témach postavené. My sa ale tomu snažíme vyhýbať.

Čo viac oceňujete pri metalových muzikantoch? Rebéliu alebo spoločenskú angažovanosť? Ako ste to mali v minulosti a teraz? Tu ma fakt zaujíma, aký postoj zaujme mladšia časť kapely, a akú tá staršia.

Lukáš: Mne sa práve páči tá pestrosť v rámci metalu. Čo hľadáš, to nájdeš. Mám rád tú rebelskú stránku, na ktorej to vlastne celé začalo. Na druhú stranu metal vždy rozberal aj ťažké spoločenské témy a teda nie je možné sa vyhnúť angažovaniu sa v spoločnosti. To je na tom práve to skvelé, ako sa za dobu svojej existencie metal a jeho subkultúra vyvinula a poskytuje tak široké spektrum možností vyjadrenia.

Paľo: V hudobnej tvorbe sa premelie množstvo tém, takže sa nedá úplne vyhnúť ani jednej, ani druhej. Rebélia 80. rokov je už za nami a spoločenská angažovanosť? Hmm, neviem, čo ti mám na to odpovedať. Radšej nie, lebo nás zakážu.

Viete oddeliť človeka ako súkromnú osobu a človeka ako umelca? Niekto môže byť kretén, ale vytvorí skvelé diela. Ako sa k tomu staviate? Dokážete potom počúvať, pozerať alebo čítať jeho tvorbu?

Paľo: Vnímam hudbu ako celok. Buď sa mi páči alebo nie. Hudba má ľudí spájať a nie rozdeľovať. Niekedy mi prílišná angažovanosť vadí, zvlášť u frontmanov kapiel.

Lukáš: Zo skúsenosti môžem povedať, že stretnúť sa so svojimi idolmi sa nie vždy vypláca. Po zlej skúsenosti sa snažím oddeliť si osobu od tvorby, lebo sa mi napríklad páči štýl alebo spôsob tvorby. No málokedy sa mi to darí. Keď si v tvorbe nájdem myšlienky, s ktorými sa stotožňujem a umelec mi nakoniec ukáže pravý opak, celé to pre mňa stratí hĺbku. Technickú stránku však viem stále oceniť.

Lukáš Kaplan

Ak by ste si museli v kapele vybrať z týchto možností, aká by bola vaša voľba? Excelentný hráč na nástroj, avšak s komplikovanou osobnosťou vytvárajúcou dusnú atmosféru alebo priemerný hráč, no za to s príjemnou povahou a tímovým duchom?

Paľo: Každý by chcel mať v kapele len excelentných hráčov, ale po mnohých rokoch hrania a skúseností musím povedať, že kapela je hlavne o priateľoch. Samozrejme, určitý stupeň kvality je nutný.

Andrej: Z týchto dvoch možností by som určite volil tú druhú, pretože už mám skúsenosti z predchádzajúceho obdobia s komplikovanými osobnosťami a musím povedať, že už nikdy viac to nechcem zažiť.

Po niekoľkých rokoch sa vraciate aj k organizovaniu koncertov, teraz už pod názvom „Attack of Souls“. Koncom septembra pokrstíte na tejto akcii aj váš album. Opäť plánujete robiť jednu akciu ročne? A čo miesto konania? Viem, že Kolotočovo nie je úplne ideálna voľba. Ako to momentálne v Liptovskom Mikuláši vyzerá s možnosťami, kde sa dajú robiť koncerty?

Paľo: Bohužiaľ, priestorov na koncerty je v Liptovskom Mikuláši žalostne málo. Sme radi aj za to Kolotočovo, aj keď to nie je úplne vyhovujúce, zvlášť, ak sa hrá v interiéri, je to malé. Čo sa týka akcie, ak sa to rozbehne a nenaruší to zase nejaký démon, možno bude tých akcií viac, nielen jedna ročne. Budeme sa sem snažiť dotiahnuť ďalšie kapely tvrdého razenia.

Andrej: Kolotočovo je aktuálne v L. Mikuláši to najvhodnejšie miesto na organizovanie koncertov. Snažili sme sa zorganizovať krst nášho CD v duchu death/grindovej muziky, preto sme pozvali kapely THORWALD a KILLCHAIN, ktoré sú nám žánrovo blízke.

Podľa akých kritérií budete pozývať ďalšie kapely? Bude tam nejaké žánrové obmedzenie? A budete sa zameriavať iba na domácu scénu?

Paľo: Na prvú akciu sme pozvali kapely, ktoré nám štýlovo sedia a dlhšiu dobu sme ich v Liptovskom Mikuláši nemali. Aj ďalšie akcie sa budú niesť v podobnom duchu. V budúcnosti by sme chceli do Mikuláša dotiahnuť ďalšie zaujímavé kapely zo Slovenska, prípadne z Čiech.

SOULS TO DENY