PRAHA. Pražská O2 arena sa vypredala za pár dní, veľké haly a „zimáky“ na okolí dokonca za niekoľko hodín! Aj napriek premrštenému vstupné. Nech si však každý myslí, čo chce, hlad po slávnej metalovej legende je stále neuveriteľný. Aj preto sa naša skupinka vybrala na krásnu trojdňovú prechádzku hlavným mestom Českej republiky, ktorá mala svoje vyvrcholenie práve na Veľkonočný pondelok, a to v spoločnosti nesmrteľných Američanov Hetfield/Ulrich/Hammett/Trujillo.

Kým na Slovensku počasie bralo tzv. oblievačku doslova a mraky akoby sa rozhodli zmáčať každého, bez rozdielu pohlavia a veku, v stovežatej slnko ukazuje príjemné lúče. Davy natešených fans sa vďaka tomu zbiehajú pri stánku HC Sparta Praha už od samého poludnia. Každý chce mať najlepší výhľad, prvú líniu, cenný suvenír, takže tlačenica je obrovská a jej následky? Veľmi dôsledná vstupná kontrola a dokonca aj pád celého systému. Po krátkej chvíli je ale konečne všetko OK a štýlom „Usain Bolt“ trielime do rozľahlých útrob.

KVELERTAK

Pódium je pomerne originálnym spôsobom umiestnené uprostred sektoru „státie“ a prichystané na prvý, jediný a zároveň trochu prekvapujúci support v podobe sexteta z chladného Nórska. KVELERTAK produkujú akýsi blackový rock´n´roll s textami v rodnom jazyku, čo by pred hlavnou hviezdou čakal asi málokto. Kdeže len sú časy, keď pre túto štvoricu zahrievali publikum známe esá ala MACHINE HEAD, GOJIRA, VOLBEAT či LAMB OF GOD?! Po nástupe je to však úplne jedno…

Presne o 19:30 totiž frontman Erlend Hjelvik a spol. štartujú svoj 40-minútový set úvodnou „Apenbaring“ a nastáva vskutku podivný zvukový zážitok. Akoby mamutí PA-systém obhospodaroval iba bočné tribúny a zvyšok, postávajúci na ploche, si môže leda tak odskočiť do bufetu. Trio gitár je v týchto chvíľach absolútne zbytočné a spev nepríjemne utopený. Aj kvôli tomu väčšina skladieb splýva dokopy (až na chytľavé „Mjod“ a „1985“) a ja neviem zbaviť pocit nudy, ktorý často striedam s netrpezlivým pohľadom na hodinky. Nabudúce nie – radšej v klube.

Bicie pripravené pre Larsa Ulricha

Prestavba scény, kde sa všetko pripravuje do najmenšieho detailu, si žiada o niečo dlhšiu prípravu, a čas sa máličko naťahuje, čo nadržané obecenstvo čoraz častejšie využíva na nespokojný piskot. Klasika od AC/DC „It´s Long Way to the Top“ ale značí mnohé – METALLICA je hneď za rohom!

METALLICA (James Hetfield, v pozadí Lars Ulrich)

Vo chvíli, keď začnú jemné tóny „The Ecstasy of Gold“ je tomu skutočne tak a chalani spúšťajú najrýchlejšiu paľbu večera, úvodnú „Hardwired“. Sound sa „šteluje“ aj počas nasledujúcej „Atlas, Rise!“, no s príchodom staručičkej „Seek and Destroy“ je už všetko v najlepšom poriadku. Číru dokonalosť z Edenu 2012 sa žiaľ napodobniť nepodarilo, lenže veľa záležalo od konkrétneho miesta – vpredu však ozvučeniu nechýbala sila, razancia a čitateľnosť.

Je verejne známe, že kapela zamieňa niekoľko čísel v programe a práve v Prahe vyšiel každý jeden ťah Američanov priam šalamúnsky, veď posúďte sami – kultové „Sanitarium (Welcome Home)“, „Lepper Messiah“, fantastický cover „Am I Evil?“, tvrdá „Dream No More“ či thrashový uragán „Spit Out of Bone“! K tomu ohňom okorenená „Fuel“ aj neodmysliteľné klasiky „Sad But True“, „One“, „For Whom the Bell Tolls“ a zborovo odhulákaná „Master of Puppets“.

METALLICA

Došlo však i na celú radu milých prekvapení. Najprv s hromadným bubeníckym sólom v „Now That We´re Dead“, následne s vložkou Roba, keď spolu s Kirkom predviedol vtipnú šou vďaka improvizácií na tému „Jóžin z Bážin“ od Ivana Mládka (áno, znie to neuveriteľne…). Na tento moment sa bude spomínať ešte dlho, avšak netreba zabudnúť ani na krásnu poctu pre Cliffa Burtona, a to s názvom „Anesthesia (Pulling Teeth)“.

Rob Trujillo

Okrem famóznych skladieb a inštrumentálnych výkonov (až na klasicky neistého a chybujúceho Larsa) sme boli svedkami aj dychvyrážajúcej šou, o ktorú sa starali najmä veľké premietacie kocky, vkusne dotvárajúce scénu pre jednotlivé piesne. Došlo aj na otáčajúce sa bicie, svietiace drony, hlasitú pyrotechniku.

To, že je METALLICA skutočne v perfektnej nálade potvrdzujú mnohé podarené fóriky, ale aj dojímavý prejav Jamesa a venovanie „Sad But True“ jednej staršej dáme v prvých radoch. Oči nezostali suché ani pri obligátnej balade „Nothing Elsa Matters“ či definitívnej bodke „Enter Sandman“, po ktorej ostáva už iba nekonečné lúčenie, rozdávanie suvenírov a samozrejme prísľub v podobe „we will see you very soon“. Snáď nešlo o keci do vetra, keďže METALLICA opäť predviedla famózne hudobné divadlo, kde s ľahkosťou potvrdila vysokú formu svojich živých vystúpení.

PLUSY:
Fantastická šou v podaní veľmi dobre naladených METALLICA, natrieskaná hala, audiovizuálna stránka, atmosféra, takmer bezchybná organizácia

MÍNUSY:
KVELERTAK a hlavne ich zvuk, vysoké ceny vstupeniek a úplne zbytočné „haló“ okolo kontroly dokladu totožnosti

Ladislav Rusnák

Mladý a veľmi aktívny fanúšik metalovej muziky, ktorú vyhľadáva už od útleho veku. Taktiež obrovský vyznávač rybolovu, pasívny športovec (futbal, hokej, bedminton) a človek so zmyslom pre kvalitný film. Od roku 2011 taktiež zanietený redaktor hudobného webzinu Valhalla.sk.