UADA. Hovorím si, čo to je? Taký čudný názov. Obálka celkom slušná. Sedíme s kamarátom, tiež veľkým milovníkom hudby na kameni v Tatrách, jeme chlieb s jablkom a ja vyťahujem slúchadlá. Neviem v sebe udržať radosť z prekvapenia, ktoré mám v prehrávači. Kýva hlavou. Má radosť.

UADA – Cult of a Dying Sun

Keby som mal hádať, odkiaľ UADA pochádza, asi by som tipoval nejakú severskú krajinu. Fínsko, možno Švédsko. Prekvapenie na seba nenechá dlho čakať. UADA sú z USA. Nehovorme ale povrchne o obale, či krajine pôvodu. Metal nemá hranice a pod obalom sa často skrýva oveľa viac, ako si vôbec dokážeme predstaviť. Každopádne som rád za našu redakciu, že som mohol tento album zhodnotiť.

Hneď na začiatku na nás UADA vybehne bez zbytočných slov a zbytočných otázok. Bez zbytočného intra. Black/deathové tempo rozohreje hneď na úvod. Krásne melodické riffy gitár umocňujú silu titulnej skladby. Vo veľmi hutnom základe pokračuje UADA aj vo svojej ďalšej skladbe. Je vidieť, že partia je zohratá a z hudby, ktorú tvorí má radosť. Veľmi dobre spolupracuje aj rytmika a vokál je tiež fantastický. Nemám čo vytknúť.

Piesne z albumu „Cult of a Dying Sun“ sú jednoducho veľmi chytľavé a povedal by som, že dokonca aj spevavé. Ak si niekto myslí, že má dobrý growling, môže si zaspievať. Vážne. Kapela UADA mi veľmi nápadne, ale až príliš nápadne pripomína DARK FUNERAL a ich poslednú platňu „Where Shadows Forever Reign“. Tým ani náhodou nechcem naznačiť nič negatívne, len že DARK FUNERAL zbožňujem a UADA mi ich pripomína aj tempom, aj zvukom a aj celkovým vyskladaním piesní.

Tretí song, podľa ktorého dostal názov celý album, je nádherne ťahavý pred svojim refrénom. V ťažkom závetrí počujem možno až doomový riff. Hneď na to šialený growling výborného vokalistu a gitaristu zároveň. Jakeho Superchi má perfektný hlasový rozsah.

UADA

Piesne UADA sú plné. Nie je tam žiadna vata a to beriem na tomto albume asi ako najväčšiu devízu. Nahrávka nepotrebuje vypĺňať prázdne miesta, lebo tam jednoducho nie sú. Je to presne ako pri nástupe hneď v úvode. Paľba bez akýchkoľvek otázok.

„The Wanderer“ štartuje krásna vybrnkávačka. Táto pieseň je zároveň jediný inštrumentálny song, ktorý akoby dáva prestávku približne v strede predstavenia. Veľmi dobre to majú títo amíci „zrátané“. Musím po viacerých počutiach povedať, že to by sa museli udiať riadne veci, aby tento album nebol v mojej TOP 10 tohto roku. Možno aj TOP 5, ale nepredbiehajme.

Toto dielo som počul niekoľkokrát. Nechal som svojim superlatívam priestor na vydýchanie. Ale nezmizli. Ďalší song „Blood Sand Ash“ je úplne čistý ABBATH. Avšak UADA nepatria medzi kapely, ktoré by kopírovali. Toto je len podoba. Geniálna podoba väčších hrdinov. Je to naozaj majestátny kúsok. V predposlednej piesni „Sphere“ som akoby počul kvílenie Attilu Csihara z MAYHEM.

„Mirrors“ na nás v závere vychrlí pomalú lávu, aby sme nezamrzli. Prekrásne melodické vyhrávky, vďaka ktorým sa mi chce tancovať. Fantastická zvonivá basa a nádherný vokál nás sprevádzajú až 10 minút! Do pozornosti každopádne dávam aj minutáž piesní. Album ich má len sedem na ploche takmer 56 minút! Najkratšou je päť a pol minútová inštrumentálka. Najdlhšou je záverečný opus „Mirrors“, ktorý má niečo cez 10 minút.

UADA sa s piesňami na albume „Cult of a Dying Sun“ absolútne vyhrali a naozaj ma milo prekvapili. Album je perfektne poskladaný a úžasne zvládnutý. Dá sa povedať, že nemám absolútne žiadnu výčitku. Som hlavne prekvapený a unesený. Kapela s pre mňa málo známym menom nahrala naozaj kvalitný materiál, ktorý je naozaj zrovnateľný s hore spomínanými hrdinami a ikonami tohto žánru.

Na záver mi neostáva nič iné, iba zložiť klobúk z hlavy. Kiežby sme takýchto prekvapení na pôde metalu zažívali častejšie. Mám naozaj hudobnú radosť. A čo ďalej? Ostáva sa nám tešiť na nové albumy MARDUK a IMMORTAL. Bude to poriadne pekelné leto priatelia, na zdravie.

Hodnotenie autora: 8,5 / 10

1 – absolútny prepadák, 2 – otrasné, 3 – slabé, ale stojí za povšimnutie, 4 – priemer s nedostatkami, 5 – priemer s ambíciami, 6 – dobré, 7 – veľmi dobré, ostane dlho v pamäti, 8 – výborné, 9 – strhujúce, nezabudnuteľné dielo, 10 – genialita, pravá Valhalla

Jano Marton

Redaktor Valhalla.sk, slovenský básnik a spisovateľ. „Píšem, lebo mám rád mojich klaunov s krídlami tam hlboko dnu… vdýchnite, alebo nie.“