Thrashový mix s technickými vychytávkami progresívnych mračien a zmenami tempa sú ako stvorené pre fanúšikov napríklad takých MASTODON, BETWEEN THE BURIED AND ME alebo aj PESTILENCE. A taká je aj novinka „The Wake“.

VOIVOD – The Wake

Hneď v úvodnej skladbe „Obsolete Beings“, ktorá je harmonicky a krásne vokálne zvládnutá nastupuje bláznivý refrén s perfektným riffom. Keby sa ma niekto kto v živote nepočul VOIVOD opýtal aký štýl hrajú, mal by som asi problém odpovedať. Ich hudbu nejde len tak jednoznačne definovať. Ja osobne tam počujem miestami až punkové pasáže, niekedy aj hardcore, ale aj progresívny prístup k rockovej hudbe.

Skladby kapely VOIVOD nie sú vôbec „odrhovačkami“ alebo prvoplánovým nápevom s veľkým a grandióznym nábehom na refrén. „The End of Dormancy“ mi svojim frázovaním pripomína moju veľmi obľúbenú kapelu FAITH NO MORE. Ide o druhú najdlhšiu skladbu na albume. Len pre zaujímavosť, najkratšia pieseň celej nahrávky má niečo cez 5 minút. V treťom songu, ktorý začína perfektným gitarový riffom nádherne sekunduje basová linka a spev sa dostáva do grandióznej, ba až hravej melodickosti. Pre mňa najlepší zárez z novinky.

VOIVOD nestrácajú svoju tvár ani len na stotinu. Sú kapelou, ktorú jednoducho spoznáte. „Orb Confusion“ má progresívny ksicht, v pozadí akoby som počul mix kapiel MASTODON a MELVINS. Nový album je ladený do progresívnych vôd a vyžaduje si určite dávku trpezlivosti a pozornosti. Nachvíľu sa však vrátim sa k úvodu recenzie. Keby som mal naozaj niekomu v jednej vete povedať, čo hrajú VOIVOD, odpovedal by som: Je to thrash líznutý punkovou delitakesou a posypaný progresívnym cukrom.

VOIVOD

Pieseň „Even Horizont“ začína, akoby som počul CYNIC, alebo niekde v pozadí až ANIMALS AS LEADERS. Výborná práca technicky vyšperkovaného gitarového riffu. Perfektný song. Skladba „Always Moving“ nás vyzve do predposledného miestami až psychedelického oparu, ktorý sa nad piesňou vznáša. Veľmi dobrá vec. Posledná pieseň, ktorá má neuveriteľných dvanásť a pol minúty sa volá „Sonic Mycelium“. Začína veľmi zľahka a pozvoľna, sťa by sa mala blížiť nejaká apokalypsa. Pri tejto skladbe mám zvláštnu víziu. Predstavte si, keby ste zmiešali dokopy DEATH a TYPE 0 NEGATIVE. Asi takto nejako mi to znie, ale je to len moja súkromná pocta dvom spomínaným legendám.

Musím povedať, že som sa na novinku týchto Kanaďanov veľmi tešil. Môžem povedať, že ma veľmi milo prekvapila metalová sviežosť a čerstvý, no nie klišovitý vietor. Myslím tým, že VOIVOD sa zo svojho pevného ľadu ani náhodou neskĺzli do mainstreamu a robia muziku absolútne po svojom. Vďaka Bohu. Vďaka VOIVODU.

Album si určite vyžaduje viac počutí. A toto naozaj podčiarkujem. Užil som si ho na mojich opravených slúchadlách značky, ktorú zbožňujem. Skúste to určite aj vy a dajte šancu vyniknúť celému albumu „The Wake“. A akoby som definoval zvuk geniálnych VOIVOD na tomto albume? Je to zvláštny chaos plný oporných bodov, ktorý si razí svoju cestu.

Dobrá práca, výborný zvuk a radosť z počúvania. Asi tak by som zhodnotil novinku VOIVOD. Mám naozaj radosť. A myslím si, že ju mali pri nahrávaní aj samotní muzikanti. Cítiť z nej obyčajnú poctivosť a lásku k hudbe.

Hodnotenie autora: 8 / 10

1 – absolútny prepadák, 2 – otrasné, 3 – slabé, ale stojí za povšimnutie, 4 – priemer s nedostatkami, 5 – priemer s ambíciami, 6 – dobré, 7 – veľmi dobré, ostane dlho v pamäti, 8 – výborné, 9 – strhujúce, nezabudnuteľné dielo, 10 – genialita, pravá Valhalla

Jano Marton

Redaktor Valhalla.sk, slovenský básnik a spisovateľ. „Píšem, lebo mám rád mojich klaunov s krídlami tam hlboko dnu… vdýchnite, alebo nie.“