SQUASH BOWELS: NA SLOVENSKU JE DOBRÉ PUBLIKUM, PIVO A VODKA

Poliaci SQUASH BOWELS na nás po štyroch rokoch vyrukovali s novou doskou, ktorú nazvali „Grindcoholism“. Novinka je v rýchlom tempe a s agresívnymi vokálmi. Je pravda, že tento rozhovor sa tu mal objaviť ešte pred vydaním spomínanej dosky, ale zhodou niekoľkých okolností vám ho prinášame až teraz. Na naše otázky odpovedal vokalista a basák Arthur.
Zdravím Ťa Arthur! Hneď na začiatok začneme otázkou ohľadne vášho nového albumu, priblíž nám vašu novinku…
Čau! Náš nový album vyšiel v polovici júna (18. júna, pozn. autora) a volá sa „Grindcoholism“. Na novinke je 14 skladieb v rýchlom tempe, s veľmi nízkym ladením a agresívnymi vokálmi. Jednou vetou, ďalší „Grindvirus“ a pre nás typický kus mäsa.

Čo máme očakávať od tohto albumu? Je to klasický materiál SQUASH BOWELS?

Až taký klasický ani nie. Pridali sme veľa výborných heavy a melodických pasáží, ktoré dotvárajú atmosféru. Takisto sme pridali pár gitarových sól, ktoré na žiadnom predchádzajúcom albume neboli. S týmto albumom sme uzavreli niektoré naše úvahy na niektoré témy.

Čo chystáte po vydaní albumu? Máme očakávať nejaké turné na podporu novinky?

Samozrejme budeme hrať koncerty na podporu nového CD. V septembri pôjdeme na spoločné turné s našimi priateľmi z CLITEATER a tiež sa rieši turné po Mexiku.

Bol nejaký rozdiel pri tvorbe novinky oproti minulým nahrávkam?

Najväčší rozdiel bol, že celý materiál bol predložený až v štúdiu. Nemáme čas to celé robiť v skúšobni, spravidla ani nemáme skúšky. Hráme len koncerty, fakt nemáme na skúšanie veľa času. Samozrejme, v štúdiu sme strávili viac času a budete rozhodne počuť veľký rozdiel v kvalite nového materiálu. Bude trocha tichší čo sa týka masteringu a bude tam viac priestorových gitár.


Ktorý váš album považuješ za najdôležitejší? Alebo majú pre teba všetky albumy rovnakú dôležitosť?

Každý nasledujúci bol dôležitý, aj z hľadiska vzťahu k ľuďom, s ktorými som nahrával. Každý album pred doskou „Grindvirus“ bol nahrávaný s inými ľuďmi. Posledné dva a až do konca existencie skupiny sa budú nahrávať v rovnakej zostave. Na počiatku existencie kapely sme robili inú hudbu z pohľadu dnešnej. Nemali sme taký pracovný postup ako dnes a nebolo tak prístupné vybavenie. Robili sme to ako sa dalo. V súčasnosti k tomu pristupujeme inak a nesnažíme sa skrášliť našu hudbu. Najlepšie je jednoducho udrieť klinec po hlavičke, nepotrebujeme hľadať originalitu, tú nechávame pre mladých, ktorí majú viac času.

Budúci rok oslávite 20 rokov existencie. Chystáte niečo špeciálne k tomuto výročiu? Koncerty alebo výberovku?
(Smiech) Nepripomínaj mi to. Prechádzam krízou stredného veku (smiech). Ale vážne, nič sme ešte neplánovali. Možno si spravíme peknú dovolenku v meste kde to všetko začalo. Možno sa stretneme v kruhu priateľov a budeme popíjať. Neviem, je veľa možností, ale uvidíme, nebudem predbiehať.

Čo bolo hlavným impulzom na založenie kapely? Aké skupiny vás v začiatkoch inšpirovali?

Viac-menej počúvame už len čistú a jednoduchú podobu hudby. V posledných rokoch hľadania hudby sme začali počúvať niečo úplne iné. Samozrejme, stále chceme agresívnejšie hranie, ale hudba existuje na relaxáciu, reflexie, konzumovanie príjemného alkoholu, fajčenie a spánok. Neinšpirujeme sa inými kapelami, ani sa nesnažíme spraviť niečo podľa iných nahrávok. To, čo robíme my, je spontánne hranie, ktoré po tom, ako prejde sitom našej cenzúry odchádza na ďalšie spracovanie. Všetko robíme podľa nášho mienenia a nevykrádame iných. A ako hovoríme v našej skupine – prehrabávame sa v hovnách. Nikde sa neponáhľame, nik na nás netlačí a my máme v poslednej dobe radšej hudobné aktivity v tichosti. 

Nastali niekedy situácie kedy ste to napríklad chceli zabaliť?

Keď som pred šestnástimi rokmi odišiel do Belgicka rozpadla sa pôvodná zostava. Začal som brať nových členov, bohužiaľ to neboli ľudia, ktorí pochopili čo je to underground. Po turné s kapelou GENOCIDE SS som všetkých vyhodil. Bolo to beznádejné a ja znechutený. Chcel som to všetko zabaliť, ale vlka to ťahá do lesa (smiech). Stres vyplýva iba z únavy tela alebo mysle.


Aký je tvoj názor na sťahovanie hudby? Albumy sa predávajú čoraz menej, naopak vinyl sa zdá vracia opäť do pozornosti. Aký je tvoj vzťah k tomuto formátu?
Nikdy som nesťahoval hudbu. Nemám žiadne cudzie súbory v počítači, počúvam hudbu priamo z internetu, nikdy som nepredal hudbu na nete ani nestiahol. Ľudia si myslia, že keď kúpia originál tak môžu potom predávať kópie. Zverstvo!!!

Zopárkrát ste už  hrali aj na Slovensku. Dopadli tie koncerty k vašej spokojnosti? Ak sa naskytne možnosť radi sa sem vrátite?
Áno, niekoľkokrát sme na Slovensku hrali a hráme u vás veľmi radi. Dobré publikum, vodka a nehovoriac o dobrom pive. Na Slovensku budeme hrať veľmi ochotne, samozrejme, ak nás niekto pozve.

Kde sa vám hrá lepšie? V klube alebo na veľkom pódiu?

Na každom mieste sa dá hrať, najdôležitejšia je však výbava. Ak je slabý zvuk, náš koncert je chudobný. Nemá význam veľké alebo malé pódium, to všetko je väčšinou veľmi odlišné.

Čo je podľa Teba hlavným dôvodom, že v Poľsku máte niekoľko kvalitných metalových kapiel, ktoré dokázali „preraziť“ aj za hranice svojej krajiny? 
Nemyslím si, že je to tak, záleží to od ľudí, každý má svoj vlastný spôsob. Nepovažujem, že ja som jeden z tých, ktorý ukázal, že by to bolo možné. Bola to len ťažká drina a spomínam si na prvé koncertné turné, ktoré sme hrali v Českej Republike. Cestovali sme z mesta do centra na vlakoch a autobusoch. Dnes by mladá kapela nechcela ani počuť o takých podmienkach. Vieš o čom hovorím?

Čo by si odkázal na záver vašim fanúšikom?
Veľká vďaka za rozhovor a pamätajte – podporujte scénu, počúvajte dobrú živú hudbu, ale nie pred počítačmi. Ľahko je potvrdiť svoju prítomnosť na koncertoch kliknutím, horšie je, že vás tam potom nie je vidieť. Preto vyzývam všetkých lenivcov na viac vedomej činnosti, ako je len spanie doma.

Autor a preklad: Prco

Pomoc s prekladom: Katarína Sochorová