Uff, neuveriteľných 8 rokov trvalo, pokým Peter Tägtgren vydal nový album legendárnych HYPOCRISY. Ono, Tägtrenovi sa nie je čo čudovať, že to trvalo tak dlho, veď po „End of Disclosure“ (recenzia TU) sa venoval PAIN a podieľal sa aj na dvoch albumoch projektu LINDEMANN, pomedzi to si zoberme koncertné aktivity (pokým to ešte šlo) všetkých troch spolkov, a je jasné, že na death metal jednoducho nemal čas. Chvíľami sa dokonca objavovali správy, že Peter uloží HYPOCRISY k ľadu nadobro, našťastie sa tak nestalo a na konci novembra sa fanúšikovia dočkali 11 nových songov v podaní tejto kapely.

HYPOCRISY – Worship

To, že HYPOCRISY sú mojou najobľúbenejšou kapelou vôbec nie je žiadnym tajomstvom, takže 8-ročné čakanie bolo aj pre mňa nesmierne náročné, ale dokázalo ho spríjemniť napríklad vystúpenie tejto kapely v auguste 2019 v Bratislave. Kto by si vtedy pomyslel, čo sa začne diať približne o pol roka. Avšak, to je úplne iná kapitola.

K fanúšikom sa ako prvý dostal singel „Chemical Whore“, ktorý po hudobnej stránke priniesol typickú hudbu týchto Severanov, no poriadnu vlnu kritiky a siahlo dlhé diskusie však spustil text a klip k tejto piesni. To, že Peter mal vždy rád konšpiračné témy, nie je žiadnou novinkou, ale tentokrát sme sa od mimozemskej civilizácie posunuli k farmaceutickému priemyslu. Vypálilo to dosť nešťastne, pretože text k tejto skladbe vznikol podľa Tägtgrenových slov ešte v roku 2018 a všetky piesne na novinku v priebehu roku 2019, teda ešte pred samotnou pandémiou. Takže, s antivaxerskými postojmi to nemá čo dočinenia, aspoň sa teda snažme veriť slovám tohto švédskeho hudobného génia.

Poďme ale najmä k hudobnej náplni kotúčika „Worship“, ktorý štartuje rovnomenná pieseň. Začíname pohodovou gitarkou, ktorá sa po približne 30 sekundách zmení na atmosférickú valiacu sa stenu s výraznou gitarovou melódiou (žeby nová otváračka koncertného programu?), ale tá tiež prejde na zbesilé tempo za pomoci výborného a povestného Petrovho škreku. Skladba „Worship“ je návratom kdesi ku albumu „Abducted“, určité pasáže mi pripomínajú legendárnu úderku „Killing Art“, ale nestratila by sa ani na „Osculum Obscenum“.

HYPOCRISY

Rýchle a agresívne deathové tempo je však na novinke ojedinelé, pretože spoločne s „Worship“ tu nájdeme už len 3 rýchle songy. „Dead World“, s ktorou sa vraciame akoby niekam do roku 1994 – mimochodom, napísal ju Petrov syn Sebastian. Ďalšou rýchlou je „Another Day“, kde sa soptí na bohatých elitárov tohto sveta a „They Will Arrive“, v ktorej počujeme opäť aj Petrov povestný škrek.

Zvyšok albumu sa nesie v strednom a pomalšom atmosférickom tempe, z ktorého najviac vyčnievajú piesne „Children of the Gray“ a „Bug in the Net“. Tie patria aj medzi moje najobľúbenejšie z nového albumu. Druhá menovaná doslova pohladí na duši (áno, máme tu tému mimozemšťanov) a odpustíte jej aj tie isté prechody na bicích ako v skladbe „The Final Chapter“ z roku 1997.

Kvalitou nezaostávajú ani ďalšie songy. Aktuálna novinka doslova srší atmosférou z obdobia albumov „The Fourth Dimension“ a „Abducted“, zároveň však do nej pridala ingrediencie melodického death metalu, ktorým sa prezentovali na posledných nahrávkach, a tak sa nový album stal akoby presne tým chýbajúcim článkom v diskografii tejto ikonickej kapely, ktorý prepája 90. roky s aktuálnou tvorbou.

HYPOCRISY

Opäť máme teda čo dočinenia s rozpoznateľným rukopisom Petra Tägtgrena, ktorému dominuje atmosféra, riffy, valivé melódie, ktoré sú umne prepletené s nádychom old school death metalu. A to dokonca miestami aj po zvukovej stránke.

Malinkou škvrnou ostávajú texty o iluminátoch, farmaceutickom priemysle, ovládaní sveta elitárskymi bohatými ľuďmi, ktoré obzvlášť v dnešnej dobe môžu pôsobiť nebezpečne. S témami korešponduje aj artwork albumu.

Samotný Peter sa vyjadril v jednom z rozhovorov k novému albumu, že verí veľa veciam, o ktorých spieva… Ak sa však pozrieme na predošlú tvorbu tejto skupiny, tak okrem smrti sú ich texty práve o konšpiráciách, v ktorých má Tägtgren záľubu a aj tak ho fanúšikovia zbožňujú. Mňa nevynímajúc.

Po 8 rokoch sme teda dostali kvalitnú porciu hudby, osobne ma veľmi potešilo, že „Worship“ nám prináša akýsi chýbajúci článok, ktorý ctí tvorbu skupiny okolo rokov 1994 a 1995, zároveň nezabúda na jej tvár z posledného obdobia. A tak tu máme opäť ďalší výborný od majstra Tägtgrena a jeho HYPOCRISY.

Hodnotenie autora: 8 / 10

Páčia sa vám naše autorské články? Ak máte záujem, môžete nás podporiť ľubovoľnou sumou. Peniaze využijeme na prevádzku Valhalla.sk.

1 – absolútny prepadák, 2 – otrasné, 3 – slabé, ale stojí za povšimnutie, 4 – priemer s nedostatkami, 5 – priemer s ambíciami, 6 – dobré, 7 – veľmi dobré, ostane dlho v pamäti, 8 – výborné, 9 – strhujúce, nezabudnuteľné dielo, 10 – genialita, pravá Valhalla

Stanley „Stillborn“ Černák

Šéfredaktor portálu Valhalla.sk