Svorka besných psov z amerického New Yorku je momentálne častokrát považovaná za najspoľahlivejšiu thrash metalovú kapelu starej školy, s čím v podstate ani nejde priveľmi nesúhlasiť. Už spomínaný počet vydaných štúdioviek o niečom svedčí, lenže omnoho dôležitejšia je samotná kvalita produkcie. Ani v tejto disciplíne však OVERKILL akosi nestrácajú, hoc by sme pri mimoriadnom pátraní našli slabšie chvíľky aj u nich, a to najmä v období dosiek ako „I Hear Black, „Necroshine“ či ReliXIV“.

OVERKILL – The Grinding Wheel

Od príchodu vražedného bicmena Rona Lipnickeho a vydania bezchybnej nahrávky „Ironbound“ sú ale chalani späť v plnej zbroji. Presne to ihneď potvrdzujú na nasledujúcich „The Electric Age“ a „White Devil Amory“, ktoré zdarne kopírujú výborne fungujúci recept, čo je v prípade thrashovej skupiny tak trochu dvojsečná zbraň.

Novinka totiž pokračuje presne tam, kde skončil spomínaný predchodca z 2014 a pätica žiaľ opäť máličko recykluje zažitý systém, žiaľ sem tam i predchádzajúce hudobné nápady. Nejaké tie experimenty a kozmetické zmeny soundu teda určite nečakajte.

OVERKILL

Aj napriek tomu OVERKILL nakopávajú zadky tým najlepším možným spôsobom – skvelým zvukom, neľútostnými gitarovými riffmi, inštrumentálnou schopnosťou a hlavne ničivým granátom všadeprítomnej energie. Chalani ani v úctyhodnom veku (nezmar Blitz o pár sezón slávi rovnú šesťdesiatku!) vôbec nepoľavujú a na „The Grinding Wheel“ diktujú spôsobom sebe vlastným. Ku všetkému pripočítajme záverečný mix od dobre známeho workoholika Andyho Sneapa (TESTAMENT, ACCEPT), vskutku parádny artwork Travisa Smitha a máme vymaľované.

Štartuje sa rovno trojicou vopred zverejnených peciek, konkrétne prepracovaným šlágrom „Mean, Green, Killing Machine“, rezkou punkovicou „Goddamn Trouble“ a chytľavým refrénom okrášlenou klasikou „Our Finest Hour“. Ďalšia výborná vec sa skrýva pod názvom „Shine On“, kde kapela opäť rozvíja hneď niekoľko sľubných motívov a skladba preto pripomína jazdu na horskej dráhe.

Topánka však mierne tlačí pri celkovej stopáži („brúsny kotúčik“ má presne hodinu času). Tou sa rozhodne nešetrí a nahrávka tým občas trpí. Najmä stred albumu pôsobí trocha rozťahane, lenže s blížiacim sa záverom chalani znovu preradia do vyšších otáčok a mocné náklepy „Red, White and Blue“ a obzvlášť „The Wheel“ skutočne vraždia a zároveň vytvárajú živnú pôdu pre ďalšiu majestátnu hymnu, titulku „The Grinding Wheel“. Bez debát jedna z najkomplexnejších piesní týchto legiend, v ktorej nenájdete jediného slabšieho miesta a zároveň dokonalá bodka za ďalším podareným dielom OVERKILL.

Hodnotenie autora: 8 / 10

1 – absolútny prepadák, 2 – otrasné, 3 – slabé, ale stojí za povšimnutie, 4 – priemer s nedostatkami, 5 – priemer s ambíciami, 6 – dobré, 7 – veľmi dobré, ostane dlho v pamäti, 8 – výborné, 9 – strhujúce, nezabudnuteľné dielo, 10 – genialita, pravá Valhalla

Ladislav Rusnák

Mladý a veľmi aktívny fanúšik metalovej muziky, ktorú vyhľadáva už od útleho veku. Taktiež obrovský vyznávač rybolovu, pasívny športovec (futbal, hokej, bedminton) a človek so zmyslom pre kvalitný film. Od roku 2011 taktiež zanietený redaktor hudobného webzinu Valhalla.sk.